<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<!DOCTYPE TEI.2 SYSTEM "http://bibliotecaitaliana.it/dtd/bibit.dtd">
<TEI.2>
<teiHeader>
  <fileDesc>
    <titleStmt>
      <title>I rusteghi</title>
      <author>Carlo Goldoni</author>
    </titleStmt>
    <extent>206 Kb in UTF-8</extent>
    <publicationStmt>
      <publisher>Biblioteca Italiana</publisher>
      <pubPlace>Roma</pubPlace>
      <date>2003</date>
      <idno>bibit000420</idno>
      <availability>
        <p>Questa risorsa digitale è liberamente accessibile per uso
              personale o scientifico. Ogni uso commerciale è vietato</p>
      </availability>
    </publicationStmt>
    <seriesStmt>
      <title>Collezione BibIt</title>
    </seriesStmt>
    <sourceDesc>
      <bibl>
        <title>Carlo Goldoni : teatro</title>
        <title type="part">La locandiera, La sposa persiana, Il campiello, Gl'innamorati, I rusteghi, Le smanie per la villeggiatura</title>
        <author>Goldoni, Carlo</author>
        <editor id="ed">Pieri, Marzia</editor>
        <publisher>Einaudi</publisher>
        <pubPlace>Torino</pubPlace>
        <date>1991</date>
        <note>Fa parte di: Il Teatro Italiano : 4 : Teatro del Settecento</note>
      </bibl>
    </sourceDesc>
  </fileDesc>
  <encodingDesc>
                  <samplingDecl>
                    <p>Tutti i materiali paratestuali della fonte cartacea non riconducibili alla
                      responsabilità dell'autore dell'opera sono stati soppressi nella versione
                      digitale</p>
                  </samplingDecl>
                  <editorialDecl>
                    <correction method="silent" status="medium">
                      <p>Livello medio: controllo a video con collazione con edizione di
                      riferimento</p>
                    </correction>
                    <quotation form="data" marks="all">
                      <p>I simboli di citazione e di discorso diretto presenti sulla fonte cartacea
                        sono stati rappresentati sulla versione digitale</p>
                    </quotation>
                    <hyphenation eol="none">
                      <p>I trattini di sillabazione a fine riga sono stati soppressi e le parole
                        ricomposte</p>
                    </hyphenation>
                  </editorialDecl>
    <classDecl><taxonomy id="CDD"><bibl>Classificazione Decimale Dewey</bibl></taxonomy><taxonomy id="CGB"><bibl>Classificazione generi BibIt</bibl></taxonomy></classDecl></encodingDesc>
  <profileDesc>
    <creation>
      <date>700</date>
    </creation>
    <langUsage><language id="ita"/><language id="lat">Latino</language></langUsage>
    <textClass>
      <keywords scheme="CDD">
        <term>852.6 - LETTERATURA DRAMMATICA ITALIANA. 1748-1814</term>
      </keywords>
      <keywords scheme="CGB">
        <term>Letteratura teatrale</term>
      </keywords>
    </textClass>
  </profileDesc>
  <revisionDesc>
    <change>
      <date>Data sconosciuta anteriore al 2000</date>
      <respStmt>
        <name>LIZ</name>
      </respStmt>
      <item>Digitalizzazione</item>
    </change>
    <change>
      <date>Data sconosciuta anteriore al 2000</date>
      <respStmt>
        <name>LIZ</name>
      </respStmt>
      <item>Correzione linguistica</item>
    </change>
    <change>
      <date>2004-02-04T00:00:00.000+02:00</date>
      <respStmt>
        <name>Carla Deiana</name>
        <name>BIBIT</name>
      </respStmt>
      <item>Codifica XML - Codifica con software</item>
    </change>
    <change>
      <date>2004-03-04T00:00:00.000+02:00</date>
      <respStmt>
        <name>Elena Pierazzo</name>
        <name>BIBIT</name>
      </respStmt>
      <item>Validazione</item>
    </change>
  </revisionDesc>
</teiHeader>

<text>
<front>
<div1 type="dedica">
<opener><salute><hi rend="sc">A SUA ECCELLENZA</hi>
IL SIGNOR CONTE DE' BASCHI
<hi rend="sc">CAVALIERE DELL'INSIGNE ORDINE
DELLO SPIRITO SANTO, O DEL CORDON
BLEU, DEL CONSIGLIO DI GUERRA DI
SUA MAESTÀ CRISTIANISSIMA, E SUO
AMBASCIATORE PRESSO LA SERENISS.
REPUBBLICA DI VENEZIA ECC.</hi></salute></opener>
<p rend="italic">Non parrà cosa strana, ch'io dedichi una mia Commedia a V. E.;
poiché Noi Poeti siamo in ciò arditissimi, e non misuriamo, nel dedicare
le cose nostre, né la picciolezza dell'opera, né la grandezza del Mecenate.
Sembrerà a taluno piuttosto, ch'io abbia assai stranamente 
pensato nella scelta della Commedia, presentando a un Cavaliere 
francese un 'opera, Italiana non solo, ma scritta in rigoroso vernacolo 
Veneziano. V. E. ha molto letto del mio, sa, ch 'io soglio dir sempre la 
verità, e mi concederà, che anche questa volta la possa dire. So, ch'Ella 
ha veduto questa mia Commedia rappresentare, so, che n'è rimasta 
contenta, ed io per ciò l'ho preferita ad ogn'altra. Se quest'opera è cosa 
buona, sarà maraviglia, ch'io l'abbia fatta, ma è bene ancor più maraviglioso,
che V. E. l'abbia potuta così perfettamente capire. In ogni nazione
hanno le Città tutte i loro Dialetti particolari, ma in nessuna 
parte più, che in Italia parlano diversamente i Popoli delle varie Provincie,
talché molti, e molti fra di loro non si capiscono. La Veneta nostra
lingua non è la più dificile da capirsi, anzi e quella che di tant'altre 
si scosta meno dalla Toscana, meno cioè della Genovese, della Lombarda,
della Piemontese, della Friulana, pure ha tali termini particolari,
e ha certe frasi, e cotal pronuncia, che forastiera la rende anche 
agl'Italiani medesimi, e non sí facilmente si gusta da chi non l'ha in 
pratica perfettamente. Pure V. E. l'intende bene, e convien dire, che 
felicemente l'intenda, se arriva ad assaporar la Commedia, scritta coi 
modi, e coi vernacoli più rigorosi della nazione. Questo non può essere,
che un effetto di mente pronta, e felice, che in poco più di due anni 
ha saputo impossessarsi del costume, delle grazie, e della proprietà del 
Paese. L'ultima è questa delle ammirabili prerogative di V. E., ma pure
è quella, che e necessaria in un Ministro, che trattar deve in un Paese
straniero gli affari del suo Sovrano. Questo picciol dono della natura,
picciolo in confronto di tanti grandiosi pregi, che adornano la di 
Lei persona, e il di Lei talento, la rendono vie più cara dovunque Ella 
soggiorna, ed utile agl'interessi della Monarchia, alla quale ha l'onor
di servire. Io credo, che l'impegno più malagevole di un uomo grande 
sia quello di adempiere le commissioni del suo Sovrano, e sostenere il 
decoro della propria nazione in un Dominio straniero, e credo sia necessario
per ben riuscirne conoscer l'indole del Paese, e il rendersi grato,
e stimabile dov'ei dimora. V. E. ha tutti i mezzi per conseguire un 
tal fine. Ella prima di tutto è in possesso di un 'antichissima Nobiltà di 
sangue, di cui niuno meglio di noi Italiani può farne certa testimonianza,
sendo l'illustre di Lei famiglia una delle più cospicue d'Italia, 
originaria d'Orvietto, ov'ebbe ne' Secoli oltrepassati, e titoli, e signorie,
ed ampie doviziose tenute; e questa Repubblica Veneziana rammemora
tuttavia fra gl'illustri Generali, che ressero un tempo le sue 
Armate, uno dei valorosi di Lei Antenati. Passata in Francia l'eccelsa 
di Lei Prosapia, vi recò seco tutto lo splendore nativo, e l'aumentò in 
ogni tempo con cariche, dignità, e Ministerii, ed ecco l' E. V. arricchita 
dei primi onori del Regno, insignita dell'Ordine del Cordon Bleu, di 
quell'Ordine riserbato dai Re di Francia a' riguardevoli Personaggi, 
in cui si unisca chiarezza di sangue, e distinzione di merito personale. 
Se parliamo di merito personale, che è il vero merito, non ereditato 
dalla fortuna, ma acquistato cogli abiti virtuosi, Elle ne è talmente 
fornita, che meglio non ponno essere collocati i favori del suo Monarca,
e in ogni parte ov'Ella si trova dovute le sono le ammirazioni, e gli 
ossequi. Quale stima, e venerazione non riscosse Ella in baviera, dove 
ha sostenuto sí egregiamente il carattere di Ministro Plenipotenziario 
presso quell'Elettore? Quai memorie di sé onorevoli, eterne, non lasciò
Ella alla Regia Corte di Portogallo, dove risiedè Ambasciatore di 
Sua Maestà Cristianissima? E qual uso colà non fece della virile Sua 
intrepidezza nell'orribile scuotimento di quel terreno, che rovesciò di 
quella Capitale la maggior parte, e serba tuttavia i dolorosi vestigi delle
sue fatali ruine? Qual gloria finalmente non si va Ella tutto di procacciando
in quest'Adriaca Metropoli colla comendevole sua condotta, e co' saggi
suoi rispettabili Uffizi?Tutto ciò dipende da due cagioni, cioè dal cuor ben fatto,
e dai migliori studi, a quai si è sempre applicata. Effetti sono del
bellissimo di Lei cuore quel tratto amabile con 
cui è solita di conversare quella sincerità, con cui condisce, ed anima i 
ragionamenti, e i consigli quella generosità, e cortesia, con cui favorisce,
ed accoglie gli amici, e i servidori Suoi rispettosi: l'inimicizia giurata
alla vanità, alla superbia: la Pietà: la Religione: il costume; l'uso 
finalmente delle Virtù morali, da Lei conosciute, e coltivate, e coll'esempio,
e colle parole insegnate Effetti sono delle sene Sue applicazioni:
l'intelligenza intorno alle scienze, e alle belle arti: l'istruzione 
vastissima nelle Storie antiche, e moderne: il possedimento delle lingue:
la cognizion degli Autori: l'esercizio delle lettere umane: l'amor 
dei libri: il trattenimento degli uomini: il criterio: la critica: l'erudizione.
Ecco ciò, che ha saputo rendere V. E. amabile agli occhi del 
maggior Re della Terra, ecco la ragione per cui il Sovrano felicissimo
delle Gallie l'ha voluta quasi sempre in compagnia ne' suoi viaggi, ecco
il perché da tutti i Principi, da tutti i Popoli, Ella è apprezzata, ecco 
finalmente l'origine dell'ottima educazione de' suoi figliuoli, che sono
lo specchio della esemplarità, del buon costume, e della più esatta 
morigeratezza. Iddio ha secondate le di Lei savissime inclinazioni, 
dandole per compagna Madama la Contessa di Lei degnissima Sposa, 
Dama illustre, ricolma di merito, di talento e di gentilezza.</p>
<p rend="italic">Fra i benefizi, ch'io ho conseguito dalla fortuna, reputo per me il 
maggiore l'onor concessomi della protezione di Loro, e la tolleranza, 
che hanno di me benignamente, ammettendomi spesso al sommo bene
della Loro amabilissima conversazione, da cui non si può, che apprendere
massime di prudenza, ed insegnamenti di retta vivere fra le 
infinite cognizioni, cui l' E. V. possiede, àvvi quella della Poesia Teatrale.
Ella conosce perfettamente il Teatro, e non solo il Francese, ma 
l'Italiano ancora. Non è picciola la differenza, che corre in tal proposito
fra il genio, e il sistema delle due Nazioni; ed Ella, che né egualmente
in possesso sa gustare una Commedia in Italia, di cui non sarebbe contenta
in Francia. Io sono vicinissimo al gran passaggio. Dopo 
di aver composte cento, e venti Commedie pel mio Paese, deggio andare
a provarmi nella gran Città di Parigi, nella Città della colta letteratura,
degl'ingegni felici, e del purgato Teatro. Confesso il vero, nulla
ardisco di compromettermi in avvantaggio di quest'impresa, che 
sempre più sembrami pericolosa, e quasi direi temeraria. È vero, che
la Natura da per tutto è la stessa, ma da per tutto non è egualmente modificata.
È vero, che io ho la sorte di essere in qualche buona opinione 
in Francia, ma le cose si mirano in lontananza con una vista, e con 
un'altra si osservano da vicino, quindi è, ch'io spero pochissimo, e 
quanto più si avvicina la mia partenza, si aumenta sempre più il mio 
timore Ciò non ostante io vado in trancia col maggior piacere del 
Mondo. Son prevenuto del godimento estremo, che mi si appressa in 
una Città magnifica, in mezzo ad una Nazione colta, erudita, gentile, 
sicuro, se non di essere colà sofferto, di partire almeno istruito.</p>
<p rend="italic">Bella consolazione è per me l'andarvi dalla di Lei protezione decorato,
e munito. Ecco il grande interesse, che mi ha condotto a dedicare 
all' E. V. quest'operetta, e porre il venerabile di Lei nome tra'miei fogli
stampati. Il credito, ch'Ella ha in Francia può avvantaggiare moltissimo
la riputazione di un uomo da Lei protetto, e le illustri di Lei 
Parentele, e le amicizie Sue decorose ponno molto contribuire al mio 
desiderato compatimento. Non dirò già, come dir sogliono alcuni, 
che il Nome del Mecenate vaglia a diffonder le opere dalle critiche, e 
sia bastante per farle stimabili, e rispettate; so, che il Pubblico vuol 
giudicarne liberamente, e non crede di far verun torto al merito del 
Protettore, trattando come più gli piace l'Autore. Mi lusingo bensì
ragionevolmente, che veggendo i francesi le opere mie dall'E. V.
aggradite, diranno: Costui, che non è niente in Francia, sarà qualche cosa in 
Italia. Chi sa, che ciò non mi giovi per essere anche cola in miglior opinione?
Una si onorevole scorta mi fa essere un poco più coraggioso. 
Molte cose ch'io non sapeva ho imparate dalle salutevoli benigne 
istruzioni di V. E., e s'io avessi talento bastante per porre le di Lei
insinuazioni a profitto, tanto e grande la benignità, eh Ella ha usato meco,
ch'io partirei, di buoni lumi, e di untissime cognizioni arricchito. 
Ma tardi è per me arrivata sí buona sorte. Ho consumata l'età migliore 
tra le fatiche. Torno Scolare allor, ch'io dovrei aver finito di scrivere. 
Lo Studio, e la fatica non mi rincresce; vorrei saper profittare, e crederei
bene sparsi i sudori, e ben vegliate le notti. Ma ora mi accorgo 
quanto soverchiamente ho abusato della di Lei tolleranza, formando 
un sí lungo foglio niente per altro, che per presentarle una mia Commedia.
Veda V. E. da ciò, quant'io vo lungi dallo stil de Francesi. 
Non s'usano fra di loro queste si lunghe dedicatorie. Hanno il dono di 
restrignere il molto in poco; e sono migliori economi del tempo, e più 
discreti colle persone. Vorrei pure difendermi. Vorrei dir le ragioni, 
perché mi sono lasciato trasportare dall'animo a dir quanto ho detto, 
ma tutto ciò si può dalla lettera stessa conoscere, e rilevare; sarebbe un 
maggior difetto il ripeterlo, e chiuderò il presente umilissimo foglio, 
protestandomi ossequiosamente </p>
<p rend="italic">di Vostra Eccellenza</p>
<p rend="italic">Umiliss. Devotiss. e Obbligatiss. Serv.</p>
<signed>CARLO GOLDONI</signed>
</div1>
<prologue>
<head>L'AUTORE A CHI LEGGE</head>
<p><emph>Rusteghi</emph> in lingua Veneziana non è lo stesso, che i
<emph>Rustici</emph> in lingua Toscana. Noi intendiamo in Venezia per
uomo <emph>Rustego</emph>, un uomo aspro, zottico, nemico della
civiltà, della cultura, e del conversare Si scorge dal
titolo della Commedia non essere un solo il Protagonista, ma
varii insieme, e in fatti sono eglino quattro, tutti dello
stesso carattere, ma con varie tinte delineati, cosa per
dire il vero dificilissima, sembrando che più caratteri
eguali in una stessa Commedia possano più annoiare, che
dilettare.</p>
<p>Questa volta mi è riuscito tutto al contrario: il
Pubblico si è moltissimo divertito, e posso dire quest'opera
una delle mie più fortunate, perché non solo in Venezia
riuscì gradita, ma da per tutto, dove finora fu dai Comici
rappresentata. Ciò vuol dire, che il costume ridicolo delle
Persone è conosciuto da tutti, e poco scapita la Commedia
per il linguaggio particolare. Quantunque per altro sia
stata fuor di qui recitata con buona sorte, son sicurissimo
che tutti i termini, e tutte le frasi nostre non ponno esser
capite, però con quanto studio ho potuto, ne ho posta in piè
di pagina la spiegazione.</p>
<p>Molti bramerebbero un Dizionario Veneziano per intendere
questa lingua, ed io stesso ho pensato di farlo, ma credo
sieno meglio i Leggitori serviti dando loro la spiegazione
sul fatto, anzicché distrarli dalla lettura, per ricorrere
al Dizionario, il quale non si può aver sempre vicino quando
bisogna.</p>
<p>Io non credea veramente dover si presto annicchiare ne'
primi Tomi di quest'edizione Commedie in Veneziana favella.
L'ho fatto per la ragione accennata nella precedente
epistola dedicatoria, e non mi pento d'averlo fatto, dacché
parmi colle annotazioni più necessarie aver chiarito il più
dificile da capirsi. Ho data la spiegazione a tutti quei
termini, e a quelle frasi, che non possono dagli stranieri
rinvenirsi nei Vocabolari Italiani, ma quelle voci, che
hanno in qualche modo dell'analogia colle dizioni Toscane le
ho lasciate com'erano, potendo chi ha un po' di talento
conoscerne la derivazione, e superare la picciola diferenza.
Per esempio, le coniugazioni de' verbi sono alquanto
diverse, ma si capiscono facilmente: <emph>farave</emph> per <emph>farei</emph>:
<emph>son andà</emph> per <emph>sono andato</emph>: <emph>se savessi</emph> in luogo di <emph>se
sapeste</emph> non sono modi sì strani, che abbiano bisogno di
spiegazione, né basterebbe il Dizionario a spiegarli, ma vi
vorrebbe ancor la Grammatica.</p>
<p>Anche l'ortografia Veneziana altera talvolta il
significato, ma chi vi abbada l'intende, ed è l'ortografia
regolata secondo il suono della pronuncia. Noi, per esempio,
non diciam <emph>bello</emph>, ma <emph>belo</emph>, non <emph>perfetto</emph>, ma <emph>perfeto</emph>;
e per regola generale quasi tutte le consonanti doppie, da
noi si pronunciano semplici. Però in alcune voci le lettere
semplici da noi si raddoppiano, come in luogo di <emph>cosa</emph> noi
diciam <emph>cossa</emph>, ma queste sono pochissime.</p>
<p>I pronomi, hanno qualche diversità dai Toscani: i più
osservabili sono <emph>Io</emph>, che si dice <emph>mi</emph>, <emph>Tu</emph>, che si dice
<emph>ti</emph>, <emph>egli</emph>, che dicesi <emph>Elo</emph>. Così è osservabile nella
espressione dei Verbi, che tanto nel singolare, che nel
plurale, si dice nella stessa maniera; per esempio: <emph>Io
andava</emph>: <emph>Mi andava</emph>: <emph>Quelli andavano</emph>: <emph>Queli andava</emph>.
Molto vi vorrebbe per dir tutto su tal proposito. Per ora
basti così. Può essere, che in altra occasione dica qualche
cosa di più.</p></prologue>
<castList>
<head>Personaggi</head>
<castItem type="role"><role><emph>Canciano</emph>,</role> <roleDesc>cittadino</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Felice</emph>,</role> <roleDesc>moglie di Canciano</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Il conte Riccardo</emph></role></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Lunardo</emph>,</role> <roleDesc>mercante</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Margarita</emph>,</role> <roleDesc>moglie di Lunardo in seconde nozze</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Lucietta</emph>,</role> <roleDesc>figliuola di Lunardo del primo letto</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Simon</emph>,</role> <roleDesc>mercante</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Marina</emph>,</role> <roleDesc>moglie di Simon</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Maurizio</emph>,</role> <roleDesc>cognato di Marina</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Felippetto</emph>,</role> <roleDesc>figliuolo di Maurizio</roleDesc></castItem>
</castList>
<set><p>La scena si rappresenta in Venezia.</p></set>
</front>
<body>
<div1 type="atto">
<head>Atto primo</head>
<div2 type="scena">
<head>Scena prima</head>
<stage>Camera in casa di Lunardo.</stage>
<stage><emph>Margarita, che fila, Lucietta, che fa le calze, ambe a sedere.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Siora madre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Fia<note place="foot" anchored="yes"><p>Figlia.</p></note> mia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Deboto<note place="foot" anchored="yes"><p>Or'ora.</p></note> xè fenìo<note place="foot" anchored="yes"><p>È finito; servendo per sempre, che il <emph>xè</emph> in veneziano vuol dire «è», «<foreign lang="lat">est</foreign>».</p></note> carneval.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa diseu, che bei spassi, che avemo abuo<note place="foot" anchored="yes"><p>Avuto.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De diana! gnanca una strazza de commedia no avemo
visto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve feu maraveggia per questo? Mi gnente affato. Xè
deboto sedese mesi, che son maridada, m'àlo mai menà in
nissun liogo vostro sior padre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E sì, sàla? no vedeva l'ora, che el se tornasse a
maridar. Co giera<note place="foot" anchored="yes"><p>Quando io era.</p></note> sola, in casa, diseva tra de mi: lo
compatisso sior padre; élo no me vol menar, nol gh'ha nissun
da mandarme; se el se marida, anderò co siora maregna<note place="foot" anchored="yes"><p>Madre</p></note>. El
s'ha tornà a maridar, ma per quel, che vedo, no ghe xè
gnente né per mi, né per éla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>El xè un orso, fia mia; nol se diverte élo, e nol
vol, che se divertimo gnanca nu. E sì, savè? co giera da
maridar, dei spassi no me ne mancava. Son stada arlevada
ben. Mia mare giera una donna sutila, e se qualcossa no ghe
piaseva la saveva criar, e la saveva menar le man. Ma ai so
tempi la ne dava i nostri divertimenti. Figurarse, l'autuno
se andava do, o tre volte al teatro; el carneval cinque o
sie<note place="foot" anchored="yes"><p>Sei.</p></note>. Se qualchedun ghe dava una chiave de palco la ne menava
all'opera, se no, alla comedia, e la comprava la so bona
chiave, e la spendeva i so boni bezzeti. La procurava de
andar, dove la saveva, che se fava<note place="foot" anchored="yes"><p>Si faceva.</p></note> delle comedie bone, da
poderghe menar de le fie, e la vegniva con nu, e se
divertivimo. Andévimo, figurarse, qualche volta a Reduto; un
pochetin sul Liston<note place="foot" anchored="yes"><p>Situazione stabilita dall'uso nella gran Piazza di San Marco, ove si fa il passeggio delle maschere.</p></note>, un pochetin in Piazzeta da le
stròleghe, dai buratini, e un pèr de volte ai casoti. Co
stevimo po in casa, gh'avevimo sempre la nostra
conversazion. Vegniva i parenti, vegniva i amici, anca
qualche zovene; ma no ghe giera pericolo, figurarse.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(«Figurarse, figurarse»; la l'ha dito fin adesso
sie volte).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No digo; che no son de quele, che ghe piasa tutto
el zorno andar a torziando<note place="foot" anchored="yes"><p>Andar gironi.</p></note>. Ma, sior sì. Qualche volta me
piaserave anca a mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E mi, poverazza, che no vago mai fora della porta? E
nol vol mo gnanca<note place="foot" anchored="yes"><p>Nemeno.</p></note> che vaga un fià<note place="foot" anchored="yes"><p>Un poco.</p></note> al balcon? L'altro zorno
me son butada cusì, un pocheto in scampar; m'ha visto quella
petazza<note place="foot" anchored="yes"><p>Sguaiata.</p></note> della lasagnera<note place="foot" anchored="yes"><p>Che vende le paste.</p></note>, la ghe l'ha dito, e ho credesto,
che el me bastona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E a mi quante no me n'àlo dito per causa vostra?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De diana! cossa ghe fazzio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vu almanco, fia mia, ve mariderè; ma mi gh'ho da
star fin, che vivo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La diga, siora madre, me marideròggio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi crederave de sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La diga, siora madre, e quando me marideròggio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve mariderè, figurarse, quando, che el Cielo vorà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>El Cielo me marideràlo, senza che mi lo sappia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Che spropositi! l'avè da saver anca vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Nissun gnancora m'ha dito gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se no i ve l'ha dito, i ve lo dirà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ghe xè gnente in cantier<note place="foot" anchored="yes"><p>C'è niente per aria?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ghe xè, e no ghe xè; mio mario no vol che ve diga
gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara éla, la diga.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No dasseno, fia mia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara éla, qualcossa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se ve digo gnente, el me salta ai occhi co fa<note place="foot" anchored="yes"><p>Come.</p></note> un
basilisco.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Noi lo saverà miga sior padre, se la me lo dise.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh figurarse, se no lo dirè!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No dasseno, figurarse, che no lo digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa gh'intra sto «figurarse»?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No so gnanca mi, gh'ho sto uso, el digo, che no me
n'incorzo <emph>(ironicamente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Gh'ho in testa, che la me burla mi sta frascona).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La diga, siora madre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Animo laorè<note place="foot" anchored="yes"><p>Via lavorate.</p></note>, l'aveu, gnancora fenìa quella calza!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Deboto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se el vien a casa élo<note place="foot" anchored="yes"><p>Egli, cioè s'intende il padrone di casa.</p></note>, e che la calza no sia fenìa,
el dirà che sè stada su per i balconi, e mi no vòi
figurarse... (sia maledeto sto vizio!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La varda co spessego<note place="foot" anchored="yes"><p>Come io mi sollecito.</p></note>. La me diga qualcossa de sto
novizzo<note place="foot" anchored="yes"><p>Sposo.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>De qual novizzo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No dìxela, che me mariderò?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Poi esser.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara éla, se la sa qualcossa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No so gnente <emph>(con un poco di collera)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnanca mo gnente, mo, gnanca mo<note place="foot" anchored="yes"><p>Quel mo repplicato è un certo modo caricato di lamentarsi conveniente all'età di Lucietta.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Son stuffa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sia malignazo<note place="foot" anchored="yes"><p>Lo stesso che maladetto ma con più modestia.</p></note> <emph>(con rabbia)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Coss'è sti sesti<note place="foot" anchored="yes"><p>Che malegrazie son queste?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No gh'ho nissun a sto mondo, che me voggia ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve ne voggio anca troppo, frascona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ben da maregna<note place="foot" anchored="yes"><p>Matrigna.</p></note> <emph>(a mezza voce)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa aveu dito?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sentì, savè, no me stè a seccar, che deboto,
deboto... <emph>(con isdegno)</emph> Davantazo<note place="foot" anchored="yes"><p>Di vantaggio.</p></note> ghe ne soporto assae in sta casa. Gh'ho
un mario, che me rosega<note place="foot" anchored="yes"><p>Mi rode, mi tormenta.</p></note> tutto el zorno, no ghe mancarave
altro figurarse, che m'avesse da inrabiar anca per la
fiastra<note place="foot" anchored="yes"><p>Figliastra.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo cara siora madre la va in colera molto presto!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(La gh'ha squasi rason. No giera cusì una volta,
son deventada una bestia. No gh'è remedio; chi sta col lovo<note place="foot" anchored="yes"><p>Lupo.</p></note>
impara a urlar).</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena seconda</head>
<stage><emph>Lunardo, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p><emph>(entra e viene bel bello, senza parlare)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Vèlo qua per diana) <emph>(s'alza)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(El vien co fa i gatti) <emph>(s'alza)</emph>. Sior padre, patron.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sioria. No se saludemo gnanca? <emph>(a Lunardo)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Laorè, laorè. Per farme un complimento tralassè de
laorar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ho laorà fin adesso. Ho deboto fenìo la calza.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Stago a véder, figurarse, che siémo pagae a
zornada<note place="foot" anchored="yes"><p>Pagate a giornata.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Vu sempre, vegnimo a dir el merito<note place="foot" anchored="yes"><p>Un intercalare vizioso.</p></note>, me dè sempre de
ste risposte.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via, caro sior padre; almanco in sti ultimi zorni
de carneval, che nol staga a criar. Se no andemo in nissun
logo, pazenzia; stemo in pase<note place="foot" anchored="yes"><p>In pace.</p></note> almanco.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh, élo no pol star un zorno senza criar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sentì che strambazza? Cossa songio? un tartaro? una
bestia? De cossa ve podeu lamentar? Le cosse oneste le me
piase anca a mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via donca, che el ne mena un pocheto in maschera.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>In maschera? In maschera?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Adesso, el va zoso<note place="foot" anchored="yes"><p>Va giù da fuori.</p></note>).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E avè tanto muso<note place="foot" anchored="yes"><p>E avete tanta faccia.</p></note> de dirme, che ve mena in maschera?
M'aveu mai visto mi, vegnimo a dir el merito, a meterme el
volto sul muso<note place="foot" anchored="yes"><p>La maschera sulla faccia?</p></note>? Coss'èla sta maschera? Per cossa se va in
maschera? No me fe parlar; le putte<note place="foot" anchored="yes"><p>Le fanciulle.</p></note> no ha da andar in
maschera.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E le maridae?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Gnanca le maridae, siora no, gnanca le maridae.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E per cossa donca le altre, figurarse, ghe vàle?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>«Figurarse, figurarse». Mi penso a casa mia, e no
penso ai altri <emph>(la burla del suo intercalare)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Perché, «vegnimo a dir el merito», perché sè un
orso <emph>(fa lo stesso)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora Margarita, la gh'abia giudizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sior Lunardo, no la me stuzzega.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via, sia malignazo! sempre cusì. No m'importa
d'andar in maschera. Starò a casa, ma stemo in bona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No sentìu? Vegnimo... no sentìu? La xè éla che
sempre...
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p><emph>(ride)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ridè, patrona? <emph>(a Margarita)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve n'aveu per mal, perché rido?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Via, vegnì qua tutte do<note place="foot" anchored="yes"><p>Tutte due.</p></note>, sentì. Delle volte anca mi
gh'ho qualcossa per la testa, e par, che sia fastidioso, ma
ancuo<note place="foot" anchored="yes"><p>Oggi.</p></note> son de voggia. Semo de carneval, e vòi, che se tolemo
la nostra zornada<note place="foot" anchored="yes"><p>Che ci prendiamo la nostra giornata. I capi di casa all'antica concedevano una giornata di carnovale alla famiglia. Ora tutti i giorni sono compagni.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh magari<note place="foot" anchored="yes"><p>Il Ciel volesse.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via mo, sentimo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sentì; voggio, che ancuo disnemo in compagnia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dove, dove, sior padre? <emph>(con allegria)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>In casa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>In casa? <emph>(malinconica)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì, in casa. Dove voressi che andessimo?
all'osteria?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior no, all'osteria.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>In casa de nissun mi no vago<note place="foot" anchored="yes"><p>Non vado.</p></note>, mi no vago, vegnimo a
dir el merito, a magnar le coste a nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, via, no ghe tendè. Parlè con mi, figuremose,
voleu invidar qualchedun?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì. Ho invidà della zente, e i vegnirà qua, e
se goderemo, e staremo ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Chi aveu invidà?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Una compagnia de galantomeni, tra i quali ghe ne xè
do de maridai, e i vegnirà co le so parone<note place="foot" anchored="yes"><p>Padrone, cioè mogli.</p></note>, e staremo
alliegri.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Via, via gh'ho a caro) <emph>(allegra)</emph>. Caro élo, chi xèli? <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora curiosa!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, caro vecchio<note place="foot" anchored="yes"><p>Parola detta per amore.</p></note> no volè, che sappiemo chi ha da
vegnir?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No voleu, che vel diga? Se sa. Vegnirà sior Canzian
Tartuffola, sior Maurizio dalle Strope, e sior Simon
Maroele.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cospeto de diana! tre cai su la giusta! I avè ben
trovai fora del mazzo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa voressi dir? No i xè tre omeni co se diè<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Co se diè</emph>: è un detto del basso volgo, che spiega essere que' tali uomini di proposito, cioè come devono essere.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sior sì. Tre salvadeghi come vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Eh, patrona, al tempo d'ancuo, vegnimo a dir el
merito, a un omo, che gh'ha giudizio seghe dise un omo
salvadego. Saveu perché? Perché vualtre donne xè tropo
desmesteghe. No ve contentè dell'onesto; ve piaserave i
chiasseti, i pacchieti, le mode, le buffonerie, i putelezzi<note place="foot" anchored="yes"><p>Ragazzate.</p></note>.
A star in casa, ve par de star in preson<note place="foot" anchored="yes"><p>Prigione.</p></note>. Co i abiti no
costa assae, no i xè beli; co no se pratica, ve vien la
malinconia, e no pensè al fin; e no gh'avè un fià de
giudizio, e ascoltè chi ve mette su, e no ve fa specie
sentir quel che se dise<note place="foot" anchored="yes"><p>Quello che si dice.</p></note> de tante case, de tante fameggie
precipitae; chi ve dà drio<note place="foot" anchored="yes"><p>Chi vi seconda.</p></note> se fa menar per lengua<note place="foot" anchored="yes"><p>Fa mormorare.</p></note>, se fa
meter sui ventoli<note place="foot" anchored="yes"><p>Farsi mettere sui ventagli, è lo stesso che farsi ridicoli.</p></note>, e chi vol viver in casa soa con riguardo,
con serietà, con reputazion, se ghe dise, vegnimo a dir el
merito, seccaggine, omo rustego, omo salvadego. Pàrlio ben?
Ve par che diga la verità?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi no vòi contender; tutto quel, che volè. Vegnirà
donca a disnar con nu siora Felice, e siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì. Cusì, vedeu? me piase anca mi praticar.
Tutti col so matrimonio. Cusì no ghe xè sporchezzi<note place="foot" anchored="yes"><p>Porcherie.</p></note>, no ghe
xè, vegnimo a dir el merito... Cosa steu a ascoltar? Adesso
no se parla con vu <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xèle cosse, che mi no possa sentir? <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>(No vedo l'ora de destrigarmela) <emph>(piano a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Come va quel negozio?) <emph>(piano a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>(Ve conterò) <emph>(piano a Margarita)</emph>. Andè via de qua <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa ghe fazzio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andè via de qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De diana! el xè impastà de velen.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andè via, che ve dago una schiaffazza in tel muso.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Séntela, siora madre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, col v'ha dito, che andè, obedì <emph>(con caldezza)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh, se ghe fusse mia mare bona! Pazzenzia, se me
vegnisse un scoazzer<note place="foot" anchored="yes"><p>Uno di quelli, che raccolgono le immondizie.</p></note>, lo torìa) <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena terza</head>
<stage><emph>Lunardo, e Margarita.</emph></stage>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Caro sior Lunardo, sul so viso, no ghe dago rason,
ma in verità sè troppo rustego con quela puta.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Vedeu? vu no savè gnente. Ghe voggio ben, ma la
tegno in timor.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E mai che ghe dessi un devertimento.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Le pute le ha da star a casa, e no le se mena a
torziando.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Almanco una sera alla comedia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora no. Vòi poder dir, co la marido; tolè, sior,
ve la dago, vegnimo a dir el merito, che no la s'ha mai
messo maschera sul viso, che no la xè mai stada a un teatro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E cusì, vàlo avanti sto maridozzo<note place="foot" anchored="yes"><p>Trattato di matrimonio, in modo di dire bassissimo.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Gh'aveu dito gnente a la puta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi? Gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Vardè ben, vedè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No in verità, ve digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi credo, vedè, mi credo d'averla maridada.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Con chi? se porlo saver?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Zito, che gnanca l'aria lo sapia <emph>(guarda intorno)</emph>. Col fio de sior
Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Co sior Filipetto?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sì, zito, no parlè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Zito, zito, de diana! xèlo qualche contrabando?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No voggio, che nissun sapia i fati mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se faràlo presto?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Presto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>L'àlo fata domandar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No pensè altro. Che l'ho promessa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Anca promessa ghe l'avè?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì, ve feu maraveggia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Senza dir gnente?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Son paron mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa ghe deu de dota?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Quelo, che voggio mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi son una statua, donca. A mi, figurarse, no se me
dise gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>«Figurarse, figurarse», no ve lo dìghio adesso?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sior sì, e la puta quando lo saveràla?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Co la se sposerà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E no i s'ha da véder avanti?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Seu seguro, che el gh'abia da piàser?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Son paron mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ben ben; la xè vostra fia. Mi no me n'impazzo<note place="foot" anchored="yes"><p>Non m'impiccio.</p></note>; fè
pur quel, che volè vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mia fia no vòi, che nissun possa dir d'averla vista,
e quel che la vede, l'ha da sposar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E se col la vede nol la volesse?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>So pare m'ha dà parola.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh che bel matrimonio!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa voressi? che i fasse prima l'amor?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>I bate, i bate; vago a véder chi è.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No ghe xè la serva?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>La xè a far i leti, anderò a véder mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora no. No vòi, che andè sul balcon.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vardè che casi!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No vòi, che gh'andè, gh'anderò mi. Comando mi,
vegnimo a dir el merito, comando mi <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quarta</head>
<stage><emph>Margarita, poi Lunardo.</emph></stage>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo che omo, che m'ha toccà! no gh'è el compagno
sotto la capa del cielo<note place="foot" anchored="yes"><p>Modo di dire, che è lo stesso, come se si dicesse sotto il cielo, semplicemente.</p></note>. E po el me stuffa con quel so
«vegnimo a dir el merito»; deboto, figurarse, no lo posso
più soportar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Saveu chi xè?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Chi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>El pare del novizzo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Tasè. Giusto élo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Viènlo per stabilir?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andè de là.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Me mandè via?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì; andè via de qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No volè, che senta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vardè vedè! cossa songio mi<note place="foot" anchored="yes"><p>Cosa sono io?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Son paron mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No son vostra muggier<note place="foot" anchored="yes"><p>Moglie.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andè via de qua, ve digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo che orso che sè!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Destrighève<note place="foot" anchored="yes"><p>Spicciatevi.</p></note>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo che satiro! <emph>(incaminandosi a piano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>La fenìmio<note place="foot" anchored="yes"><p>La vogliamo finire?</p></note>? <emph>(con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo che bestia de omo! <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quinta</head>
<stage><emph>Lunardo, poi Maurizio.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>La xè andada. Co le bone no se fa gnente. Bisogna
criar. Ghe voggio ben assae, ghe ne voggio assae; ma in casa
mia no gh'è altri paroni, che mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Sior Lunardo, patron.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Bondì siorìa, sior Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Ho parlà con mio fio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Gh'aveu dito, che el volè maridar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Ghe l'ho dito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa dìselo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>El dise, che el xè contento, ma el gh'averave gusto
de véderla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior no, questi no xè i nostri pati <emph>(con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Via, via, no andè in colera, che el puto farà tuto
quelo che voggio mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Co volè, vegnimo a dir el merito, la dota xè
parecchiada. V'ho promesso sie mile ducati, e sie mile
ducati ve dago. Li voleu in tanti zecchini, in tanti ducati
d'arzento, o voleu, che ve li scriva in banco? comandè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>I bezzi mi no li voggio. O zirème un capital de
zecca, o investimoli meggio, che se pol.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sì ben; faremo tutto quel, che volè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>No stè a spender in abiti, che no voggio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi ve la dago, come che la xè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Gh'àla roba de sea?<note place="foot" anchored="yes"><p>Di seta?</p></note>
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>La gh'ha qualche strazzeto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>In casa mia no voggio sea. Fin che son vivo mi,
l'ha da andar co la vesta de lana, e no vòi né tabarini, né
scuffie, né cerchi<note place="foot" anchored="yes"><p>Guardinfanti.</p></note>, né toppè, né cartoline sul fronte<note place="foot" anchored="yes"><p>Papigliotti.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Bravo, sieu benedeto. Cusì me piase anca mi, zoggie<note place="foot" anchored="yes"><p>Gioje.</p></note>
ghe ne feu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Ghe farò i so boni manini<note place="foot" anchored="yes"><p>Smanigli.</p></note> d'oro, e la festa ghe
darò un zoggielo, che giera de mia muggier, e un per de
recchineti de perle.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sì ben, sì ben, e no stessi a far la minchioneria,
de far ligar sta roba a la moda.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Credeu, che sia mato? Coss'è sta moda? Le zoggie le
xè sempre a la moda. Cossa se stima? i diamanti, o la
ligadura?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E pur al dì d'ancuo<note place="foot" anchored="yes"><p>Al giorno d'oggi.</p></note>, vegnimo a dir el merito, se
buta via tanti bezzi in ste ligadure.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Sior sì; fè ligar ogni dies'anni le zoggie, in cao
de cent'anni<note place="foot" anchored="yes"><p>In capo a cent'anni.</p></note> l'avè comprae do volte.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ghe xè pochi, che pensa, come, che pensemo nu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>E ghe xè pochi, che gh'abbia dei bezzi, come che
gh'avemo nu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>I dise mo, che nu no savemo gòder.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Poverazzi! ghe vèdeli drento del nostro cuor?
Crédeli, che no ghe sia altro mondo, che quelo, che i gode
lori? Oh compare<note place="foot" anchored="yes"><p>Termine d'amicizia.</p></note> el xè un bel gusto el poder dir: gh'ho el
mio bisogno, no me manca gnente, e in t'una ocorenza posso
meter le man su cento zecchini!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior sì, e magnar ben, dei boni caponi, delle bone
polastre, e dei boni straculi de vedèlo<note place="foot" anchored="yes"><p>La coscia del vitello.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>E tutto bon, e a bon marcà, perché se paga de volta
in volta.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E a casa soa; senza strepiti, senza sussuri.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>E senza nissun, che v'intriga i bisi<note place="foot" anchored="yes"><p>Che venga ad infastidirvi.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E nissun sa i fati nostri.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>E semo paroni nu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E la muggier no comanda.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>E i fioi sta da fioi<note place="foot" anchored="yes"><p>E i figliuoli stanno da figliuoli.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E mia fia xè arlevada cusì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Anca mio fio xè una perla. No gh'è pericolo che el
buta via un bagatin<note place="foot" anchored="yes"><p>La duodecima parte d'un soldo.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>La mia puta sa far de tuto. In casa ho volesto, che
la faza de tuto. Fina lavar i piati.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>E a mio fio, perché no voggio, che co le serve el
se ne impazza, gh'ho insegnà a tirar suso i busi delle
calze, e metter i fondèli alle braghesse<note place="foot" anchored="yes"><p>Le pezze ai calzoni.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Bravo <emph>(ridendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Sì dasseno <emph>(ridendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Via fémolo sto sposalizio; destrighemose <emph>(fregandosi le mani, e ridendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Co volè, compare <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ancuo v'aspetto a disnar con mi. Za savè, che ve
l'ho dito. Gh'ho quatro latesini<note place="foot" anchored="yes"><p>Animelle.</p></note>, vegnimo a dir el merito,
ma tanto fati.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>I magneremo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Se goderemo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Staremo aliegri.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E po i dirà, che semo salvadeghi!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Puffe!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Martuffi! <emph>(partono)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sesta</head>
<stage>Camera in casa del signor Simon.</stage>
<stage><emph>Marina, e Felippetto.</emph></stage>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Coss'è, nevodo<note place="foot" anchored="yes"><p>Nipote.</p></note>? Che miracolo, che me vegnì a
trovar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Son vegnù via de mezà<note place="foot" anchored="yes"><p>Studio.</p></note>, e avanti de andar a casa
son vegnù un pochetin a saludarla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Bravo, Filipeto; avè fato ben. Sentève<note place="foot" anchored="yes"><p>Sedete.</p></note>, voleu
marendar<note place="foot" anchored="yes"><p>Far colazione.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Grazie, sior'àmia<note place="foot" anchored="yes"><p>Zia.</p></note>. Bisogna, che vaga a casa, ché
se sior padre no me trova, povereto mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Disèghe, che sè stà da vostra àmia Marina, cossa
diràlo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Se la savesse! nol tase mai, nol me lassa mai un
momento de libertà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>El fa ben, da una banda. Ma da vostr'àmia el ve
doverave lassar vegnir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Ghe l'ho dito; nol vol, che ghe vegna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo el xè ben un satiro compagno de mio mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sior barba<note place="foot" anchored="yes"><p>Zio.</p></note> Simon, ghe xèlo in casa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Nol ghe xè, ma no pol far che el vegna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Anca élo, co el me vede, co vegno qua, el me
cria.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Lassè, che el diga. La sarave bela. Sè mio nevodo.
Sè fio de una mia sorela; quela poverazza xè morta, e posso
dir, che no gh'ho altri a sto mondo, che vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>No vorave, che, per causa mia, el ghe criasse
anca a éla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh per mi, fio mio, no vo tolè sto travaggio. Se
el me dise tantin, mi ghe respondo tanton. Povereta mi, se
no fasse cusì! Su tuto el cateria da criar. No credo, che
ghe sia a sto mondo un omo più rustego de mio mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Più de sior padre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No so, vedè, la bate là.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Mai, mai, dopo che son a sto mondo, nol m'ha mai
dà un minimo spasso. El dì da laorar<note place="foot" anchored="yes"><p>I giorni da lavoro.</p></note> a mezà, e a casa. La
festa a far quel che va fatto, e po subito a casa. El me fa
compagnar dal servitor, e ghe n'ha volesto a persuader el
servitor a menarme qua stamatina. Ma una volta alla Zueca<note place="foot" anchored="yes"><p>La Giudecca, isola deliziosa dirimpetto di Venezia, e poco distante.</p></note>,
mai a Castelo<note place="foot" anchored="yes"><p>Uno de' sestieri di Venezia, quando si dice la Piazza, quella di San Marco; le altre piazze si chiamano <emph>campi</emph></p></note>, mi no credo de esser passà in vita mia tre o
quattro volte per Piazza, quel, che el fa élo, el vol, che
fazza anca mi. La sera fina do ore se sta in mezà, se cena,
se va in leto, e bondì siorìa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Povero puto; dasseno me fè peccà. Xè vero; la
zoventù, bisogna tegnirla in fren, ma el tropo xè tropo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Basta; no so, se da qua avanti l'anderà cusì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sè in ti ani de la discrezion, el ve doverave dar
un pocheto de libertà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sàla gnente, sior'àmia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>De cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Nol gh'ha dito gnente sior padre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh xè un pezzo, che no lo vedo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>No la sa gnente donca.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No so gnente. Cossa ghe xè de niovo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Se ghe lo digo, ghe lo diràla a sior padre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No, non v'indubitè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>La varda ben, la veda.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ve digo de no, ve digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>La senta, el me vuol maridar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Dasseno?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>El me l'ha dito élo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Àlo trovà la novizza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Siora sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Chi xèla?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Ghe lo dirò, ma, cara éla, la tasa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo via, deboto me fè rabia. Cossa credeu, che sia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>La xè fia de sior Lunardo Cròzzola.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì, sì, la cognosso. Cioè, no la cognosso éla, ma
cognosso so maregna, siora Margarita Salicola, che ha sposà
sior Lunardo, e el xè amigo de mio mario, un salvadego co fa
élo. Mo i s'ha ben catà<note place="foot" anchored="yes"><p>Si sono per l'appunto trovati.</p></note>, vedè, el padre del novizzo col
padre de la novizza. L'aveu vista la puta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Siora no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Avanti de serar el contrato i ve la farà véder.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Mi ho paura de no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh bela! e se no la ve piase?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Se no la me piase, mi no la togo per diana.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sarave meggio, che la vedessi avanti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Come vorla, che fazza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Disèghelo a vostro sior padre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Ghe l'ho dito, e el m'ha dà su la ose<note place="foot" anchored="yes"><p>Mi ha dato su la voce.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se savesse come far, vorave farvelo mi sto
servizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Oh magari!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ma anca quel orso de sior Lunardo nol la lassa
véder da nissun so fia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Se se podesse, una festa...,
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Zito, zito che xè qua mio mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Vorla, che vaga via?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Fermève.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena settima</head>
<stage><emph>Simon e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>(Cossa falo qua sto frascon?)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Patron, sior barba.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Sioria <emph>(bruscamente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Un bel acèto, che ghe fè a mio nevodo!
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mi v'ho tolto co sto pato, che in casa mia parenti
no ghe ne voggio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Varè<note place="foot" anchored="yes"><p>Guardate.</p></note>! ve viènli a bater a la porta, e a domandarve
qualcossa i mi parenti? No i gh'ha bisogno de vu, sior; in
cao de tanto<note place="foot" anchored="yes"><p>Dopo tanto tempo.</p></note>, vien mio nevodo a trovarme, e ancora me
brontolè<note place="foot" anchored="yes"><p>Borbottate?</p></note>? Gnanca se fussimo taggialegni<note place="foot" anchored="yes"><p>Se fossimo taglialegni, gente villana, nata nelle valli più incolte.</p></note>, gnanca se fussimo
dalle valade. Vu sè un omo civil? Sè un tangaro, compatìme.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Aveu gnancora fenìo? Stamatin no gh'ho voggia de
criar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No lo podè véder mio nevodo? Cossa v'àlo fato?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Nol m'ha fato gnente; ghe voggio ben; ma savè che
in casa mia no gh'ho gusto, che ghe vegna nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Che nol se indubita, che no ghe vegnirò più.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Me farè servizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E mi vòi che el ghe vegna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E mi no vòi, che el ghe vegna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sta sorte de cosse no me le avè da impedir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Tuto quelo, che no me piase, ve lo posso, e ve lo
voggio impedir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Patron <emph>(in atto di partire)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Aspetè <emph>(a Filippetto)</emph>. Cossa gh'aveu co sto puto? <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>No lo voggio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo per cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Per cossa, o per gamba<note place="foot" anchored="yes"><p>In veneziano «cosa» si dice «cossa», e «coscia» si dice «cossa», dunque succede l'equivoco scherzoso di <emph>cossa</emph> e <emph>gamba</emph>.</p></note>, no vòi nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sior'àmia, la me lassa andar via.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Andè, andè, nevodo. Vegnirò mi da vostro sior
padre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Patrona; patron, sior barba.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Sioria.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(Oh, el ghe pol a mio padre, el xè più rustego
diese volte) <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ottava</head>
<stage><emph>Marina, e Simon.</emph></stage>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Vardè che sesti! cossa voleu, che el diga quel
putto!
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Lo savè pur el mio temperamento. In casa mia voggio
la mia libertà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Che intrigo ve dàvelo mio nevodo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Gnente. Ma no voggio nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Perché no andeu in te la vostra camera?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Perché voggio star qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>In verità, che sè caro. Aveu mandà la spesa<note place="foot" anchored="yes"><p>S'intende il bisognevole per il pranzo.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Siora no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No se disna ancuo<note place="foot" anchored="yes"><p>Non si pranza oggi?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Siora no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No se disna?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Siora no <emph>(più forte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ghe mancarave anca questa, che andessi in collera
anca col disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Za, chi ve sente vu, mi son un strambo, un alocco.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ma ancuo perché no se disna?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Perché avemo da andar a disnar fora de casa <emph>(com malagrazia)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E mel disè co sta bona grazia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Me fè vegnir suso el mio mal.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Caro mario, compatìme, gh'avè un natural, che de
le volte fè rabia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>No lo cognosseu el mio natural? Co lo cognossè,
cossa feu ste scene?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Ghe vol una gran pazienzia). Dove andémio a
disnar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Vegnirè con mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ma dove?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Dove, che ve menerò mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Per cossa no voleu, che lo sappia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Cossa importa, che lo sappiè? Co sè co vostro
mario, no stè a cercar altro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>In verità, me parè matto. Bisogna ben, che sappia
dove che s'ha da andar, come che m'ho da vestir, che zente
ghe xè. Se ghe xè suggizion, no voggio miga andar a farme
smatar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Dove, che vago mi sè segura, che no ghe xè
suggizion.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ma con chi andémio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Vegnirè con mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo la xè mo curiosa lu<note place="foot" anchored="yes"><p>Questo <emph>lu</emph> dà una certa forza all'espressione, che non si può tradurre.</p></note>!
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mo la xè curiosa seguro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ho da vegnir senza saver dove?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Patrona sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Muème el nome<note place="foot" anchored="yes"><p>Cambiatemi il nome.</p></note> se ghe vegno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E vu resterè a casa senza disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Anderò da mio cugnà<note place="foot" anchored="yes"><p>Cognato.</p></note> Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Sior Maurizio vostro cugnà anderà a disnar dove che
anderemo nu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ma dove?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Vegnì con mi, che lo saverè <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena nona</head>
<stage><emph>Marina, poi Felice, Canciano ed il conte Riccardo.</emph></stage>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo caro! mo siestu benedetto! mo che bona grazia,
che el gh'ha! I batte<note place="foot" anchored="yes"><p>Picchiano.</p></note>. Oe, vardè che i batte <emph>(alla scena)</emph>. La xè una
cossa da far rider i capponi. Ho d'andar a disnar fora de
casa senza saver dove? Gh'averave anca voggia de andarme a
devertir un pocheto, ma senza saver dove, no vago. Se
savesse come far a saverlo. Oh chi xè qua? Siora Felice! Chi
xè con éla? Uno xè quel scempio<note place="foot" anchored="yes"><p>Stolido.</p></note> de so mario. E quell'altro
chi mai xèlo? Eh éla la gh'ha sempre qualchedun, che la
serve. So mario xè de la taggia del mio<note place="foot" anchored="yes"><p>Suo marito è sul fare del mio.</p></note>; ma Felice no se tol
suggizion; la la vol a so modo, e quel poverazzo ghe va
drio<note place="foot" anchored="yes"><p>Le va dietro.</p></note>, come un can barbin. Me despiase de mio mario. Cossa
diralo, se el vede tuta sta zente? Oe! che el diga quel che
el vol; mi no li ho fari vegnir. Malegrazie no ghe ne vòi
far.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Patrona, siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Patrona, siora Felice. Patroni riveriti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Patrona <emph>(malinconico)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Servitore umilissimo della signora <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Serva sua. Chi xèlo sto signor? <emph>(a Felice)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Un conte, un cavalier forestier un amigo de mio
mario; n'è vero<note place="foot" anchored="yes"><p>Non è egli vero.</p></note>, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mi no so gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Buon amico, e buon servitore di tutti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Col xè amigo de sior Cancian, nol pol esser che
una persona de merito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mi ve digo, che no so gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Come no saveu gnente, se el vien con vu in casa
mia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Con mi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo con chi donca? Caro sior Conte, la compatissa.
Semo de carneval, sàla; mio mario se deverte un pocheto. El
vol far taroccar siora Marina; n'è vero, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>(Bisogna che ingiotta).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Oh co furba, che xè custìa!) Vorle sentarse? Le
se comoda.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sì, sentémose un pochetin <emph>(siede)</emph>. La se comoda qua, sior
Conte.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>La fortuna meglio non mi potea collocare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>E mi dove m'hòi da sentar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Andè là, arente<note place="foot" anchored="yes"><p>Appresso.</p></note> siora Marina <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No, cara fia<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Cara fia</emph>, cara figlia, dicesi per amicizia.</p></note>, che se vien mio mario, povereta mi <emph>(piano a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vardè là; no ghe xè de le careghe<note place="foot" anchored="yes"><p>Seggiole.</p></note>? <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Eh siora sì, la ringrazio <emph>(siede in disparte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Amico, se volete seder qui, siete padrone; non
facciamo cerimonie. Io andrò dall'altra parte presso della
signora Marina <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sior no, sior no, no la s'incomoda <emph>(a Riccardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Per cossa dìsela ste fredure? Crédela fursi, che
mio mario sia zeloso? Oe, sior Cancian, defendève<note place="foot" anchored="yes"><p>Difendetevi.</p></note>. Sentì, i
ve crede zeloso. Me maraveggio de éla, sior Conte. Mio mario
xè un galantomo, el sa che muggier, che el gh'ha, nol
patisse sti mali, e se el li patisse, ghe li farave passar.
La saria bela, che una donna civil no podesse tratar
onestamente un signor, una persona pulita, che vien a
Venezia, per sti quatro zorni de carneval, che me xè stada
raccomandada da un mio fradelo, che xè a Milan! Cossa diseu,
Marina, no saràvela una inciviltà? no saràvela un'asenaria?
Mio mario no xè de sto cuor, el gh'ha ambizion de farse
merito, de farse onor, el gh'ha gusto, che so muggier se
deverta, che la fazza bona figura, che la staga in bona
conversazion. N'è vero, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Siora sì <emph>(masticando)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Per dire la verità, io ne avea qualche dubbio; ma
poiché voi mi disingannate, ed il signor Canciano il
conferma, vivrò quietissimo, e mi approfitterò dell'onor di
servirvi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>(Son stà mi una bestia, a receverlo in casa la
prima volta).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Stàla un pezzo, sior Conte, a Venezia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Aveva intenzione di starci poco; ma sono tanto
contento di questa bella città, che prolungherò il mio
soggiorno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>(Pussibile, che el diavolo no lo porta via?)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>E cusì, siora Marina, ancuo disneremo insieme.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Dove?

</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Dove? no lo savè dove?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mio mario m'ha dito qualcossa de sto disnar, ma el
logo nol me l'ha dito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Da siora Margarita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Da sior Lunardo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sì ben<note place="foot" anchored="yes"><p>Lo stesso che <emph>sì</emph>.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Adesso ho capìo. Fài nozze<note place="foot" anchored="yes"><p>Fanno nozze in casa?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Che nozze?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No savè gnente?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi no. Contème<note place="foot" anchored="yes"><p>Raccontatemi.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh, novità grande.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>De chi? De Lucietta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì ben; ma, zito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Cara vu, contème <emph>(si tira appresso a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sénteli<note place="foot" anchored="yes"><p>Sentono?</p></note>? <emph>(accennando Riccardo, e Canciano)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior Riccardo, la ghe diga qualcossa a mio mario,
la ghe vaga a rente; la fazza un poco de conversazion anca
con élo, el gh'ha gusto, che i parla con so muggier, ma nol
vol mo gnanca élo esser lassà in t'un canton. N'è vero sior
Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Eh nol s'incomoda, che no me n'importa <emph>(a Riccardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Anzi avrò piacere di discorrere col signor
Canciano. Lo pregherò informarmi di alcune cose <emph>(si accosta a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>(El sta fresco).
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>E cusì? <emph>(a Marina)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Andè là, che sè una gran diavola <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Se no fosse cusì, morirave etica con quel mio
mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E mi?...
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Disème, disème. Cossa gh'è de Lucieta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ve dirò tuto; ma appian, che nissun ne senta <emph>(parlano piano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Signore, parmi che voi mi badiate poco <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>La compatissa, gh'ho tanti intrighi per mi, che no
posso tòrmene per i altri.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Bene dunque, non v'incomoderò più. Ma quelle
signore parlano segretamente fra di loro, diciamo qualche
cosa; facciamo conversazion fra di noi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Cossa vorla, che diga? Mi son omo de poche parole;
no stago su le novità, e no amo troppo la conversazion.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>(È un bel satiro costui).
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Nol l'ha vista? <emph>(a Marina)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No, e no i vol, che el la veda.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo questo el xè un gran codogno<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Codogno</emph> vuol dire un melcotogno, ma qui s'intende per uno sproposito, per una cosa malfatta.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se savessi? pagheria qualcossa de belo che ella
vedesse, avanti de serar el contrato<note place="foot" anchored="yes"><p>Vuol dire sottoscriver la scritta.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>In casa nol ghe pol andar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh gnanca per insonio<note place="foot" anchored="yes"><p>Nemen per sogno.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No se poderia co l'occasion de le maschere?...
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Disè appian, che i ne sente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via, che i tenda<note place="foot" anchored="yes"><p>Che badino.</p></note> ai fati soi. Che no i staga a
spionar; che i parla, che parlemo anca nu <emph>(a Riccardo)</emph>. Sentì cossa, che
me vien in testa <emph>(a Marina, e si parlano piano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Dove si va questa sera?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>A casa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>E la signora?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>A casa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Fate conversazione?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Sior sì. In letto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>In letto? A che ora?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>A do ore<note place="foot" anchored="yes"><p>A due ore di notte, cioè due ore dopo il tramontar del sole.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Eh, mi burlate.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Sì anca da so servitor.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>(Sono male impicciato, per quel, ch'io vedo).
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Cossa diseu? ve piàsela? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì ben; cusì andarave pulito. Ma no so come far a
parlar con mio nevodo. Se el mando a chiamar, mio mario va
in bestia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mandèghe a dir, che el vegna da mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E so pare?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No valo anca élo a disnar da sior Lunardo? Col xè
fora de casa, che el vegna; lassème el travaggio a mi<note place="foot" anchored="yes"><p>Lasciate la cura a me.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E po?<note place="foot" anchored="yes"><p>E poi?</p></note>...
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>E po, e po! dopo el Po vien l'Adese<note place="foot" anchored="yes"><p>Scherzo di parole fra il <emph>Po</emph> fiume, e <emph>po</emph> proposizione, che vuol dire «poi». <emph>Dopo el Po vien l'Adese</emph> vuol dire, che dopo il Po, si trova il fiume Adige, onde da cosa nasce cosa.</p></note>. Lassème far a
mi, ve digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Adessadesso lo mando a avisar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Coss'è, seu mutti? <emph>(a Riccardo e Canciano)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Il signor Canciano non ha volontà di parlare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Gramazzo! el gh'averà qualcossa per la testa. El
xè pien d'interessi: el xè un omo de garbo, sàla, mio mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Dubito stia poco bene.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Dasseno? Oh povereta mi; me despiaserave assae.
Cossa gh'aveu, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Niente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Per cossa dìselo, che el gh'ha mal? <emph>(a Riccardo)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Perché ha detto, che vuol andar a dormire a due ore
di notte.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Dasseno? Fè ben a governarve, fio mio <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Ma ghe vegnirè anca vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Oh, aponto, no v'arecordè, che avemo da andar a
l'opera?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>A l'opera mi no ghe vago.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Come? Questa è la chiave del palco; me l'avè pur
comprada vu <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>L'ho comprada... l'ho comprada, perché m'avè
incinganà; ma a l'opera mi no ghe vago, e no gh'avè d'andar
gnanca vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Oh caro! el burla sàla? El burla, savè, Marina? El
mio caro mario me vol tanto ben, el m'ha comprà el palco, e
el vegnirà a l'opera con mi: n'è vero fio? (Senti sa, no me
far el mato, che povereto ti) <emph>(piano a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(O che gaìna<note place="foot" anchored="yes"><p>Finta, accorta, maliziosa.</p></note>!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vorla restar servida con mi? Ghe xè logo in tel
palco: n'è vero, sior Cancian? <emph>(a Riccardo)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>(Siestu maledeta! La me fa far tuto quel, che la
vol).</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena decima</head>
<stage><emph>Simon e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Marina <emph>(bruscamente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sior.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>(Cossa xè sto baccan? Cossa vorli qua? Chi xèlo
colù?) <emph>(accenna Riccardo)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Oh, sior Simon, la reverisso.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Patrona <emph>(a Felice)</emph>. Ah? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Semo vegnui a farve una visita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>A chi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>A vu. N'è vero, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Siora sì <emph>(a mezza bocca)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Andè via de qua, vu <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Volè, che usa una mala creanza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Lassème el pensier a mi; andè via de qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via, Marina, obedìlo vostro mario: anca mi, vedè,
co sior Cancian me dise una cossa, la fazzo subito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Brava, brava, ho capìo. Patroni.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Umilissima riverenza <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Patron <emph>(ironico al Conte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Serva sua <emph>(fa la riverenza al Conte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Patrona <emph>(contrafà la riverenza)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Taso, perché, perché: ma sta vita no la voggio
far) <emph>(parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Chi èlo sto sior? <emph>(a Felice)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Domandèghelo a mio mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Se volete saper chi sono, ve lo dirò io, senza, che
fatichiate, per domandarlo. Io sono il conte Riccardo degli
Arcolai, cavaliere d'Abruzzo; son amico del signor Canciano,
e buon servidore della signora Felice.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E vu lassè praticar vostra muggier co sta sorte de
cai<note place="foot" anchored="yes"><p>Con questa sorta di gente?</p></note>? <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Cossa voleu, che fazza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Puffeta<note place="foot" anchored="yes"><p>Un'esclamazione, che spiega assaissimo la maraviglia, e il dispregio.</p></note>! <emph>(parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vedeu, che bella creanza, che el gh'ha? El n'ha
impiantà qua senza dir sioria bestia. Védela, sior Conte la
differenza? Mio mario xè un omo civil; nol xè capace de
un'azion de sta sorte. Me despiase, che a disnar con nu
ancuo no la podemo menar. Ma ghe dirò po mi un no so che per
dopo disnar, e sta sera anderemo a l'opera insieme. N'è
vero, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Ma mi ve digo...
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Eh via vegnì qua, sior pampalugo<note place="foot" anchored="yes"><p>Babbeo, scioccone.</p></note> <emph>(prende per un braccio Canciano, per l'altro Riccardo, e partono)</emph>.</p></sp>
</div2></div1>
<div1 type="atto">
<head>Atto secondo</head>
<div2 type="scena">
<head>Scena prima</head>
<stage>Camera in casa di Lunardo.</stage>
<stage><emph>Margarita vestita con proprietà, e Lucietta</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Brava, siora madre. Mo co pulito, che la s'ha
vestìo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa voleu, cara fia? Se vien sta zente ancuo,
voleu, che staga, figurarse, co fa una massèra?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E mi, che figura vorla, che fazza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vu da puta stè ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh sì sì, stago ben! Co no son amalada, stago ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi no so cossa dir, cara fia. Se podesse, me
piaserave anca a mi che gh'avessi el vostro bisogno; ma savè
chi xè vostro pare. Con élo no se pol parlar. Se ghe digo de
farve qualcossa, el me salta a i occhi. El dise, che le pute
le ha da andar desmesse<note place="foot" anchored="yes"><p>Senza adornamenti.</p></note>; el me sa dir, che ve meto su<note place="foot" anchored="yes"><p>Che vi do io de' consigli.</p></note>; e mi,
per no sentir a criar, no me n'impazzo; lasso, che el fazza
élo. Finalmente no sè mia fia, no me posso tòr certe
boniman<note place="foot" anchored="yes"><p>Arbitrî</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh lo so, lo so, che no son so fia <emph>(mortificata)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa voressi dir? No ve voggio ben fursi<note place="foot" anchored="yes"><p>Forse.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Siora sì, la me ne vol; ma no la se scalda gnente
per mi. Se fusse so fia, co vien zente de suggizion, no la
lasserave miga, che stasse co<note place="foot" anchored="yes"><p>Quando.</p></note> la traversa<note place="foot" anchored="yes"><p>Grembiale.</p></note> davanti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, cavèvela la traversa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E po, co me l'averò cavada?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Co ve l'averà cavada, figurarse, no la gh'averè
più.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh za! crédela, che no sappia, che la me burla?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Me fè da rider. Cossa voressi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vorave anca mi comparir cofà<note place="foot" anchored="yes"><p>Come.</p></note> le altre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Disèghelo a vostro padre. Voleu, che manda a
chiamar un sartor in scondon<note place="foot" anchored="yes"><p>Di nascosto.</p></note>, e che ve fazza un abito? E po?
xèlo orbo sior Lunardo? Credeu, figurarse, che nol ve l'abia
da véder?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no digo un abito; ma qualcossa almanco. La varda;
no gh'ho gnanca un fià de cascate<note place="foot" anchored="yes"><p>Manicotti.</p></note>. Gh'ho sto strazzo de
goliè da colo, che me vergogno. E xè antigo co fa mia nona.
Per casa co sto abito no stago mal; ma ghe voria, cusì,
qualcossa, che paresse bon. Son zovene, e no son mo gnanca
una pitocca, me par che qualche bagatela no la me desdiga<note place="foot" anchored="yes"><p>Non mi disconvenga.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Aspetè. Se volè un pèr de cascate, ve le darò mi de
le mie. Voleu una colana de perle?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Magari.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Adesso ve la vago a tòr. (Poverazza! la compatisso.
Nu altre donne, figurarse, semo tute cusì) <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena seconda</head>
<stage><emph>Lucietta, e detta.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vardè! la dise, che mio sior padre no vol. Credo,
che la sia éla mi, che no voggia. Xè vero, che sior padre xè
un omo rustego, e che in casa nol vol certe bele cosse, ma
éla però la s'ha savesto vestir, e co la vol un abito, la se
lo fa, e la lassa, che el diga. Ma per mi, poverazza, no se
ghe pensa. Maregna<note place="foot" anchored="yes"><p>Matrigna.</p></note>, basta cussì. E po la cognosso, la gh'ha
rabbia con mi, perché son più zovene, e più bela de éla. In
casa ghe fazzo fastidio. La me dise fia co la boca streta;
co ghe digo siora madre, la gh'ha paura che ghe fazza
crescer i ani.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, cavève quela traversa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Siora sì, subito <emph>(si cava il ghembriale)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vegnì qua, che ve meterò le cascate.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara éla, la lassa véder.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vardè; le xè squasi nòve.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa vorla, che fazza de sti<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Scovolo</emph> in veneziano è uno spazzolino di sarmenti di biade minute, con cui si ripuliscono i tondi in cucina.</p></note> scovoli da lavar i piati?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Scovoli ghe disè? Un pèr de cascate de cambrada,
che no le ho doperae quatro volte?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No la vede co fiappe<note place="foot" anchored="yes"><p>Appassite.</p></note> che le xè?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vardè, che desgrazia! certo, che i ve vegnirà a
vardar le cascate, se le xè de lissìa<note place="foot" anchored="yes"><p>Di bucato.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Le soe però le xè nete.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Che cara siora! vo voressi meter co mi? Queste xè
le cascate: se le volè, metèvele; se ghe ne volè de meggio,
catèvene.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, no la vaga in colera, che me le meterò.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vegnì qua. Za, co ste spuzzete<note place="foot" anchored="yes"><p>Begli umoretti.</p></note>, più che se fa, se
fa pezo <emph>(mettendole le cascate)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Certo! la fa assae per mi <emph>(accomodandosi le cascate)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Fazzo più de quel che me tocca <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara éla, che no la se struppia <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sè ben insolente sta matina <emph>(come sopra tirandola)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via, no la me staga a strascinar, che no son miga
una bestia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No, no, no v'indubitè, che no ve vegnirò più
intorno. Sè tropo delicata, siora. Fève servir da la serva,
che con vu no me ne voggio impazzar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gh'àla le perle?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No so gnente: no voggio più mustazzae<note place="foot" anchored="yes"><p>Rimbrotti.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via mo; cara éla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mata inspiritada, che son, a deventar mata co sta
frascona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(piange e si asciuga col fazzoletto)</emph>.</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Coss'è stà? cossa gh'aveu? Pianzè? cossa v'òggio
fato?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La m'ha dito... de darme... una colana de perle... e
no la me la vol... più dar <emph>(piangendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo se me fè andar in colera.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Me la dàla?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, vegnì qua <emph>(le vuol mettere la collana)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La lassa véder.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Trovereu da dir anca in questo? Lassè, lassè, che
ve la zola<note place="foot" anchored="yes"><p>Ch'io ve l'allacci.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La sarà qualche antigaggia<note place="foot" anchored="yes"><p>Anticaglia.</p></note> <emph>(piano, brontolando)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa diseu? <emph>(allacciando la collana)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sempre brontolè <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La varda; una perla rota <emph>(si trova una perla rotta in seno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E cusì? cossa importa? Slarghèle un pochetin<note place="foot" anchored="yes"><p>Allargatele un poco.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xèle tute rote?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Deboto me faressi dir...
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Quanti ani gh'àla sta colana?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Voleu zogar<note place="foot" anchored="yes"><p>Volete giuocare.</p></note>, che ve la cavo, e la porto via?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De diana! sempre la cria.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo se no ve contentè mai.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Staghio ben?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Stè benissimo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Me fàla ben al viso?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Pulito, ve digo, pulito. (La gh'ha un'ambizion
maledetonazza<note place="foot" anchored="yes"><p>Maladettissima.</p></note>).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(No ghe credo gnente, me vòi vardar) <emph>(tira fuori di tasca uno specchietto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>El specchio gh'avè in scarsela<note place="foot" anchored="yes"><p>Saccoccia.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh el xè un strazzetto<note place="foot" anchored="yes"><p>Straccietto.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se vostro sior padre ve lo vede!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, no la ghe lo staga a dir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vèlo qua, vedè, che el vien.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sia malignazo! No m'ho gnanca podesto véder ben
<emph>(mette via lo specchio)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena terza</head>
<stage><emph>Lunardo, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Coss'è, siora? andeu al festin? <emph>(a Margarita)</emph>.</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Tolè. Vèlo qua. Me vesto una volta a l'anno, e el
brontola. Aveu paura, figurarse, che ve manda in mal'ora?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi no m'importa, che fruessi<note place="foot" anchored="yes"><p>Che logoraste.</p></note>, vegnimo a dir el
merito, anca un abito a la setimana. Grazie al Cielo, no son
de quei omeni, che patissa la spienza<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Spienza</emph> vuol dire la milza, ma in proverbio <emph>patire la spienza</emph> s'intende per uomo avaro.</p></note>. Cento ducati li posso
spender. Ma no in ste buffonarie; cossa voleu che diga quei
galantomeni, che vien da mi? Che sè la piavola de Franza<note place="foot" anchored="yes"><p>Bamboccia, che si espone in Venezia dai professori di mode.</p></note>. No
me vòi far smatar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Gh'ho gusto in verità, che el ghe diga roba<note place="foot" anchored="yes"><p>Che le gridi.</p></note>).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Come credeu, che vegnirà vestìe quelle altre? Co
una scarpa, e un zoccolo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Lassè, che le vegna come che le vol. In casa mia no
s'ha mai praticà de ste cargadure, e no vòi scomenzar, e no
me vòi far meter sui ventoli. M'aveu capìo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dasseno, sior padre, ghe l'ho dito anca mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Senti sa, no tòr esempio da éla... Coss'è quela
roba? Cossa xè quei diavolezzi, che ti gh'ha al colo? <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh gnente, sior padre. Una strazzaria,
un'antigaggia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Càvete quele perle.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Dasseno, sior Lunardo, che ghe l'ho dito anca mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, caro élo, semo de carneval.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa s'intende? che siè in maschera? No voggio sti
putelezzi. Ancuo vien zente; se i ve vede, no voggio, che i
diga, che la fia xè mata, e che el pare no gh'ha giudizio.
Dà qua quele perle. <emph>( va per levarle, ella si difende)</emph>.
Cossa xè quei sbrindoli<note place="foot" anchored="yes"><p>Ciondoli.</p></note>. Cascate, patrona? cascate?
Chi v'ha dà quei sporchezzi<note place="foot" anchored="yes"><p>Chi vi ha dato quelle porcherie?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Me l'ha dae siora madre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Dona mata! cusì pulito arlevè mia fia? <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se no la contento, la dise, che la odio, che no ghe
vòi ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Da quando in qua ve xè vegnù in testa sti grili?
<emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>L'ho vista éla vestìa, me xè vegnù voggia anca a mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sentìu? Questa xè la rason del cativo esempio.
<emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ela xè pura, e mi son maridada.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Le maridae ha da dar bon esempio a le pute.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi no m'ho maridà, figurarse, per vegnir a deventar
mata co i vostri fioi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Né mi v'ho tolto, vegnimo a dir el merito, acciò,
che vegnì a discreditar la mia casa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve fazzo onor più de quelo, che meritè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Anemo, andève subito a despoggiar. <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No ve dago sto gusto gnanca se me copè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E vu no vegnirè a tola.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No ghe penso né bezzo, né bagatin.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E mi, sior padre, vegniroggio a tola?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Càvete quelle strazzarie.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior sì, co nol vol altro, che el toga. Mi son
ubidiente. La varda che roba: gnanca vergogna, che me le
meta <emph>(si cava perle e cascate)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Vedeu? Se cognosse, che la xè ben arlevada. Eh la
mia prima muggier povereta! quela giera una donna de sesto<note place="foot" anchored="yes"><p>Una donna di garbo.</p></note>.
No la se meteva un galan<note place="foot" anchored="yes"><p>Un nastro.</p></note> senza dirmelo; e co mi no voleva,
giera fenìo, no ghe giera altre risposte. Siestu benedeta
dove che ti xè<note place="foot" anchored="yes"><p>Che tu sia benedetta dove sei.</p></note>. Mato inspirità, che son stà mi a tornarme a
maridar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi mi ho fato un bon negozio a tòr un satiro per
mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Povera grama! ve manca el vostro bisogno? no gh'avè
da magnar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Certo! una dona co la gh'ha da magnar, no ghe manca
altro!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa ve manca?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Caro vu, no me fè parlar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior padre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa gh'è?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No me meterò più gnente, senza dirghelo sàlo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ti farà ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnanca se me lo dirà siora madre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Eh mozzina! se cognossemo. Sul so viso, figurarse,
tegnì da élo, e po da drio le spale tirè zoso a campane
doppie <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi, siora? <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Tasè là <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La dise delle busie<note place="foot" anchored="yes"><p>Bugie.</p></note> <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sentìu come che la parla? <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Tasè là ve digo. Co la maregna no se parla cusì.
Gh'avè da portar respeto; l'avè da tegnir in conto de mare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De mi no la se pol lamentar <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E mi... <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E vu, vegnimo a dir el merito, despoggiève, che farè
meggio <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Diseu dasseno?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Digo dasseno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh magari!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Son capace de strazzarlo sto abito in cento tocchi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Animo scomenzè, che ve aggiuterò.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior padre, vien zente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Aseni! i averze senza dir gnente? Andè via de qua <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo per cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andève a despoggiar <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa voleu, che i diga?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cospeto, e tacca via!<note place="foot" anchored="yes"><p>Cospetto e tacca via, esclamazione bassa, collerica, per non bestemmiare.</p></note></p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quarta</head>
<stage><emph>Simon, Marina, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Patrona, siora Margarita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Patrona, siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Patrona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Patrona, fia, patrona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sior Simon, patron.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Patrona <emph>(ruvido)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sior Lunardo, gnanca? Pazenzia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>La reverisso. (Cavève)<note place="foot" anchored="yes"><p>Andate via.</p></note> <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Gnanca se i me coppa no vago via).
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Semo qua, sior Lunardo, a ricever le vostre grazie.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>(Quela mata de mia muggier, ancuo la me vol far
magnar tanto velen).
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mio cugnà Maurizio nol xè gnancora vegnù <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>(Figurève cossa che el dirà sior Simon in tel so
cuor, a véder sta cargadura<note place="foot" anchored="yes"><p>Caricatura.</p></note> de mia muggier).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Vardè che bel sesto! nol ve bada gnanca) <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Tasè là, va; cossa gh'intreu? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Cara quela grazieta! <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, siora Marina, la se cava zoso.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Volentiera <emph>(vuole spuntarsi il zendale)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andè de là, siora, a cavarghe la vesta, e el zendà <emph>(con rabbia a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, via, figurarse, no me magnè. Andemo, siora
Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E despoggiève anca vu <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Anca mi m'ho da despoggiar? Cosa dìsela, siora
Marina? El vol, che me despoggia. Xèlo belo mio mario? <emph>(ridendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>De mi no la gh'ha d'aver suggizion <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sentìu? che bisogno ghe giera, vegnimo a dir el
merito, che ve vestissi in andriè? <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Che caro sior Lunardo! e éla, figurarse, come xèla
vestìa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Éla xè fora de casa, e vu sè in casa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Anca mi ho combatù do ore co sta mata. La s'ha
volesto vestir a so modo <emph>(a Lunardo)</emph>. Mandè a casa a tòr el vostro
cotuss<note place="foot" anchored="yes"><p>Abito assai succinto, che si usava molti anni prima.</p></note> <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Figurève se mando!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Andémo, andémo, siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Vardè! gnanca se fussimo vestìe de ganzo<note place="foot" anchored="yes"><p>Di broccato.</p></note>!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>I xè cusì. Se gh'ha la roba, e no i vol, che la se
dopera.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>I vederà siora Felice, come che la xè vestìa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>L'aveu vista?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>La xè stada da mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Come gièrela, cara va?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oe, in tabarin <emph>(con esclamazione)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>In tabarin?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E co pulito!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sentìu, sior Lunardo? Siora Felice, figurarse, la
xè in tabarin.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi no intro in ti fati dei altri. Ve digo a vu,
vegnimo a dir el merito, che la xè una vergogna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Che abito gh'avévela? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Arzento a sguazzo<note place="foot" anchored="yes"><p>Argento in quantità.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sentìu? Siora Felice gh'ha l'abito co l'arzento, e
vu criè perché gh'ho sto strazzeto de sea<note place="foot" anchored="yes"><p>Di seta?.</p></note>? <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cavèvelo, ve digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sè ben minchion, se el credè. Andémo, andémo siora
Marina. Se ghe tendessimo a lori<note place="foot" anchored="yes"><p>Se badassimo a loro.</p></note>, i ne meterave i moccoli
drio<note place="foot" anchored="yes"><p>Mettere i moccoli dietro a qualcheduno vuol dire svergognarlo, deriderlo.</p></note>. Se poderessimo ficcar in canèo<note place="foot" anchored="yes"><p>Andarsi a nascondere.</p></note>. Della roba ghe n'ho, e
fin che son zovene me la voggio gòder <emph>(a Marina)</emph>. Ma no gh'è altro;
cusì la xè <emph>(a Lunardo, e parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Custìa la me vol tirar a cimento
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Caro sior Lunardo, bisogna compatirla. La xè
ambiziosa; certo che no ghe giera bisogno, che per casa la
mostrasse sta affetazion, ma la xè zovene: no la gh'ha
gnancora el so bon intendacchio<note place="foot" anchored="yes"><p>Giudizio, detto burlescamente.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Tasè là. Vardève vu, siora petegola.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se no portasse respeto dove che son...
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Cossa diressi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ve diria di chi v'ha nanìo<note place="foot" anchored="yes"><p>Vi direi delle villanie.</p></note>. (Orso del diavolo).<emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quinta</head>
<stage><emph>Lunardo, e Simon.</emph></stage>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Maridève, che gh'averè de sti gusti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ve recordeu de la prima muggier? Quella giera una
bona creatura; ma questa la xè un muschieto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Ma mi, mato bestia, che le donne no le ho mai
podeste soffrir, e po son andà a ingambararme co sto diavolo
descaenà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Al dì d'ancuo no se se pol più maridar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Se se vol tegnir la muggier in dover, se xè
salvadeghi; se la se lassa far, se xè alocchi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Se no giera per quella puta che gh'ho, ve protesto
da galantomo, vegnimo a dir el merito, che no m'intrigava
con altre donne.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Me xè stà dito, che la maridè; xe vero?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Chi ve l'ha dito? <emph>(con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mia muggier.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Come l'ala savesto? <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Credo, che ghe l'abia dito so nevodo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Felipeto?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Sì, Felipeto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Frascon, petegolo; babuin! So pare ghe l'ha confidà,
e lu subito el lo xè andà a squaquarar? Conosso, che nol xè
quel puto, che credeva, che el fusse. Son squasi pentìo
d'averla promessa, e ghe mancherave poco, vegnimo a dir el
merito, che no strazzasse el contrato.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Ve n'aveu per mal, perché el ghe l'ha dito a so
àmia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior sì; chi no sa tàser, no gh'ha prudenza, e chi
no gh'ha prudenza, no xè omo da maridar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Gh'avè rason, caro vecchio; ma al dì d'ancuo no ghe
ne xè più de quei zoveni del nostro tempo. V'arecordeu? No
se fava né più, ne manco de quel che voleva nostro sior
pare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi gh'aveva do sorele maridae: no credo averle viste
diese<note place="foot" anchored="yes"><p>Dieci.</p></note> volte in tempo de vita mia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mi no parlava squasi mai gnanca co mia siora mare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi al dì d'ancuo no so cossa che sia un'opera, una
comedia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mi i m'ha menà una sera per forza all'opera, e ho
sempre dormìo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mio pare, co giera zovene, el me diseva: Vustu véder
el Mondo niovo<note place="foot" anchored="yes"><p>Quelle macchinette, che si mostrano in Piazza ai curiosi per poco prezzo.</p></note>? o vusto, che te daga do soldi? Mi me taccava
ai do soldi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E mi? sunava le boneman<note place="foot" anchored="yes"><p>Raccoglieva le mancie.</p></note>, e qualche soldeto, che ghe
bruscava<note place="foot" anchored="yes"><p>Ch'io gli cavava di mano.</p></note>, e ho fato cento ducati, e i ho investii al quatro
per cento, e gh'ho quattro ducati de più d'intrada; e co i
scuodo<note place="foot" anchored="yes"><p>E quando li riscuoto.</p></note> gh'ho un gusto cusì grando, che no ve posso fenir de
dir. No miga per l'avarizia dei quatro ducati, ma gh'ho
gusto de poder dir: tolè; questi me li ho vadagnai da
putelo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Trovèghene uno ancuo, che fazza cusì. I li buta via,
vegnimo a dir el merito, a palae<note place="foot" anchored="yes"><p>Li gettano colla pala.</p></note>
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E pazenzia i bezzi, che i buta via. Xè che i se
precipita in cento maniere.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E tuto xè causa la libertà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Sior sì, co i se sa meter le braghesse<note place="foot" anchored="yes"><p>I calzoni.</p></note> da so posta,
subito i scomenza a praticar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E saveu chi ghe insegna? So mare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>No me disè altro: ho sentìo cosse, che me fa
drezzar i cavei.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior sì; cusì le dise: Povero putelo! che el se
deverta, povereto! voleu, che el mora da malinconia? Co vien
zente, le lo chiama: Vien qua, fio mio; la varda, siora
Lugrezia, ste care raìse<note place="foot" anchored="yes"><p>Espressione tenera, amorosa, lo stesso che <emph>viscere</emph>.</p></note>, no fàlo vogia<note place="foot" anchored="yes"><p>Non muove a baciarlo, a vezzeggiarlo? ecc.</p></note>? Se la savesse co
spiritoso, che el xè! Cànteghe quella canzoneta: dighe quela
bela scena de Trufaldin. No digo per dir, ma el sa far de
tuto; el bala, el zoga a le carte, el fa dei soneti; el
gh'ha la morosa, sàla? El dise, che el se vol maridar. El xè
un poco insolente, ma pazenzia, el xè ancora putelo, el farà
giudizio. Caro colù; vien qua vita mia; dàghe un baso a
siora Lugrezia... Via; sporchezzi; vergogna; donne senza
giudizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Cossa, che pagherave, che ghe fusse qua a sentirve
sete o oto de quele donne, che cognosso mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cospeto de diana! le me sgrafarave i occhi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Ho paura de sì; e cussì, disème: aveu serà el
contrato co sior Maurizio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Vegnì in mezà<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Mezzà</emph> in Venezia dicesi a quella stanza, in cui si fanno le maggiori faccende: <emph>mezzà</emph> è lo studio degli avvocati, dei ministri, dei legali, dei mercadanti; dicesi anche <emph>mezzà</emph> ad una o più, stanze che sono ad un primo piano al di sotto del piano nobile, ed alcuni ve ne sono anche a terreno.</p></note> da mi, che ve conterò tuto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mia muggier sarà de là co la vostra.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No voleu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>No ghe sarà nissun m'imagino.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>In casa mia? no vien nissun senza che mi lo sappia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Se savessi! da mi stamatina... basta, no digo
altro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Contème... cossa xè stà?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Andémo, andémo; ve conterò. Donne, donne, e po
donne.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Chi dise donna, vegnimo a dir el merito, dise danno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Bravo da galantomo <emph>(ridendo, e abbracciando Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E pur, se ho da dir la verità, no le m'ha despiasso.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Gnanca a mi veramente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ma in casa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E soli.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E co le porte serae.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E co i balboni inchiodai.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E tegnirle basse.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E farle far a nostro modo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E chi xè omeni, ha da far cusì <emph>(parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E chi no fa cusì no xè omeni <emph>(parte)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sesta</head>
<stage>Altra camera</stage>
<stage><emph>Margarita, e Marina.</emph></stage>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Fème a mi sto servizio. Chiamè Lucieta, e
disèmoghe qualcossa de sto so novizzo. Consolémola, e
sentimo cossa, che la sa dir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Credème, siora Marina, che no la lo merita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo perché?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Perché la xè una frascona. Procuro per tuti i versi
de contentarla, e la xè con mi, figurarse, ingrata, altiera,
e sofistica al mazor segno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Cara fia, bisogna compatir la zoventù.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa credeu? che la sia una putela?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Quanti anni gh'averàla?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mo la gh'averà i so disdot'ani fenii lu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Eh via<note place="foot" anchored="yes"><p>Espressione di meraviglia.</p></note>!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sì! da quella che son.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E mio nevodo ghe n'ha vinti deboto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Per età i va pulito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Disè mo anca, che el xè un bon puto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se ho da dir la verità, gnanca Lucieta no xè
cativa; ma cusì; la va a lune. De le volte la me strucola de
carezze<note place="foot" anchored="yes"><p>Mi carica di carezze.</p></note>, e de le volte la me fa inrabiar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>I xè i so anni, fia mia. Credèmelo, che me recordo
giusto come se fusse adesso: anca mi fava cusì con mia siora
madre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ma gh'è diferenza, vedeu? Una mare pol soportar, ma
a mi no la me xè gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>La xè de vostro mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Giusto élo me fa passar la vogia de torme qualche
pensier; perché se la contento, el cria; se no la contento,
el brontola. In verità no so più quala far.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Fè de tuto, che la se destriga.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Magari doman.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No xèli in contrato?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No gh'è miga fondamento in sti omeni: i se pente da
un momento a l'altro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E pur mi ghe scometeria qualcossa, che ancuo se
stabilisse ste nozze.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ancuo? per cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>So che sior Lunardo ha invidà a disnar anca mio
cugnà Maurizio. No i xè soliti a far sti invidi; vederè quel
che digo mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Pol esser; ma me par impussibile, che no i diga
gnente a la puta.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No saveu, che zente, che i xè? I è capaci de
dirghe dal dito al fato. Tocchève la man, e bondì sioria.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E se la puta disesse de no?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Per questo xè megio, che l'avisemo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Voleu, che la vaga a chiamar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se ve par che sia ben, chiamémola.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cara fia, me reporto a vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Eh cara siora Margarita; in materia de prudenza no
ghe xè una par vostro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vago, e vegno <emph>(parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Povera puta! lassarghe vegnir l'acqua adosso cusì!
sta so maregna no la gh'ha un fià<note place="foot" anchored="yes"><p>Niente.</p></note> de giudizio.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena settima</head>
<stage><emph>Margarita, Lucietta, e Marina.</emph></stage>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vegnì qua, fia, che siora Marina ve vol parlar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La compatissa, sàla, se no son vegnua avanti,
perché, se la savesse, ho sempre paura de falar. In sta casa
i cata da dir sun tuto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Xè vero; vostro sior padre xè un poco tropo
sutilo; ma consolève, che gh'avè una maregna, che ve vol
ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Siora sì <emph>(le fa cenno col gomito, che non è vero)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Figurarse. Se gh'avesse una fiastra, anca mi
farave l'istesso).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Ghe voggio ben, ma no vedo l'ora, che la me vaga
fora dai occhi).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E cusì, siora Marina, cossa gh'àla da dirme?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Siora Margarita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Fia mia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Disèghe vu qualcossa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mi ve lasso parlar a vu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Povereta mi! de ben, o de mal?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh de ben, de ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via donca, che no la me fazza più sgangolir<note place="foot" anchored="yes"><p>Penare.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Me consolo con vu, Lucieta.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Che ghe lo diga? <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, tanto fa<note place="foot" anchored="yes"><p>È tutt'uno.</p></note>, disèghelo<emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Me consolo, che sè novizza <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh giusto! <emph>(mortificandosi)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Vardè! no lo credè?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no, la veda <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Domandèghelo <emph>(accennando Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xèla la verità, siora madre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Per quel che i dise.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh! no ghe xè gnente de seguro<note place="foot" anchored="yes"><p>Non vi è niente di certo?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mi credo, che sia sicurissimo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh, la burla, siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Burlo? so anca chi xè el vostro novizzo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dasseno? Chi xèlo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No savè gnente vu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no la veda. El me par un insonio<note place="foot" anchored="yes"><p>Mi pare un sogno.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Lo spiegheressi volentiera sto insonio<note place="foot" anchored="yes"><p>Spiegare il sogno, s'intende verificarlo.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No vorla<note place="foot" anchored="yes"><p>C'è dubbio?</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Pol esser, che ve tocca la grazia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Magari. Xèlo zovene? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Figurève, in circa della vostra età.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xèlo belo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Più tosto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Siestu benedetto!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>La s'ha mo messo, figurarse, in t'un boccon de
gringola<note place="foot" anchored="yes"><p>Allegrezza con desiderio.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via no la me mortifica. Par, che ghe despiasa <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh v'inganè. Per mi piutosto stassera, che doman.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh lo so el perché.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Disè mo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Lo so, lo so, che no la me pol più véder.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sentìu, che bella maniera de parlar? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Via, via, care creature, butè a monte<note place="foot" anchored="yes"><p>Non parlate altro.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La diga: cossa gh'àlo nome? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Felipeto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh che bel nome! xèlo civil?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>El xè mio nevodo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh sior'àmia<note place="foot" anchored="yes"><p>Si replica, che <emph>àmia</emph> vuol dire zia.</p></note>! gh'ho tanto a caro, sior'àmia, sia
benedeto sior'àmia <emph>(con allegria bacia Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vardè, che stomeghezzi<note place="foot" anchored="yes"><p>Che sguaiataggini.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara siora, la tasa, che l'averà fato pezo de mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Certo, per quela bela zoggia, che m'ha toccà<note place="foot" anchored="yes"><p>Intende ironicamente del suo cattivo marito.</p></note>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Dixè, fia mia. L'aveu mai visto? <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh povereta mi! quando? dove? Se qua no ghe vien mai
un can, se no vago mai in nissun liogo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se lo vederè el ve piaserà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dasseno? Quando lo vederoggio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mi no so; siora Margarita saverà qualcossa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Siora madre, quando lo vederoggio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sì, sì: «siora madre, quando lo vederoggio»! Co
ghe preme, la se raccomanda. E po gnente gnente, la ranzigna
la schizza<note place="foot" anchored="yes"><p>Aggrinza il naso.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La sa, che ghe vòi tanto ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Va' là, va' là mozzina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Caspita! la gh'ha de la malizia tanta, che fa
paura).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La diga, siora Marina. Xèlo fio de sior Maurizio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì, fia mia, e el xè fio solo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gh'ho tanto da caro. La diga: saràlo rustego co fa
so sior padre?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh che el xè tanto bon!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo quando lo vederoggio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Per dir la verità, gh'averave gusto, che ve
vedessi, perché se pol anca dar, che élo no ve piasa a vu, o
che vu no ghe piasè a élo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Pussibile, che no ghe piasa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa credeu de esser, figurarse, la dea Venere?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No credo de esser la dea Venere, ma no credo mo
gnanca de esser l'orco.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Eh, la gh'ha i so catari).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sentì, siora Margarita, bisogna, che ve confida
una cossa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi possio sentir?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì, sentì anca vo. Parlando de sto negozio co
siora Felice, la s'ha fato de maraveggia, che avanti de
serar el contrato sti puti no s'abbia da véder. La s'ha
tolto éla l'impegno de farlo. Ancuo, come savè, la vien qua
a disnar, e sentiremo cossa, che la dirà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Pulito, pulito dasseno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Se fa presto a dir «pulito pulito»! e se mio
mario se n'incorze? Chi tol de mezzo, figurarse, altri che
mi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh, per cossa vorla, che el se n'incorza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Àlo da vegnir in casa per el luminal<note place="foot" anchored="yes"><p>Finestra a tetto per dar lume al soffitto.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no so gnente. Cossa dìsela, siora Marina?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sentì, ve parlo schieto. Mi no ghe posso dar torto
gnanca a siora Margarita. Sentiremo quel, che dixe siora
Felice. Se gh'è pericolo, gnanca mi no me ne voggio
intrigar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vardè; le me mette in saor<note place="foot" anchored="yes"><p>Mi mettono in sapore, cioè in lusinga.</p></note>, e po, tolè suso.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Zito, me par de sentir...
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Vien zente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Uh, se xè sior padre, vago via.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Cossa gh'aveu paura? Omeni no ghe ne xè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh, saveu chi xè?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Chi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Siora Felice in maschera. In t'un'aria
malignazonazza<note place="foot" anchored="yes"><p>Grandissima.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xèla sola?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sola. Chi voressi, che ghe fusse, patrona? <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, siora madre, che la sia bona, che ghe vòi tanto
ben <emph>(allegra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sentiremo qualcossa.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sentiremo qualcossa <emph>(allegra)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ottava</head>
<stage><emph>Felice in maschera in bavuta, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Patrone (<emph>tutte rispondono</emph>patrona<emph>secondo il solito</emph>).
</p>
</sp>
<sp><speaker>TUTTE</speaker> <p>Patrona.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Molto tardi, siora Felice; v'avè fato desiderar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De diana<note place="foot" anchored="yes"><p>Lo stesso come se si dicesse: Per Bacco!</p></note> se l'avemo desiderada.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Se savessi! Ve conterò.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sola sè? No gh'è gnanca vostro mario?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Oh, el ghe xè quel torso de verza<note place="foot" anchored="yes"><p>Tronco di cavolo.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Dove xèlo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>L'ho mandà in mezà da vostro mario. No ho volesto,
che el vegna de qua, perché v'ho da parlar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh se la gh'avesse qualche bona niova da darme!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Saveu chi ghe xè in mezzà con lori?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mio mario?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Eh sì ben, ma ghe xè un altro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Chi?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(El padre del puto!) <emph>(con allegria)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Come l'aveu savesto?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mio mario, che anca élo xè un tangaro, avanti de
andar in mezà, l'ha volesto saver chi ghe giera, e la serva
gh'ha dito, che ghe giera sior Simon, e sior Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Cossa mai fàli?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi credo, vedè, mi credo, che i stabilissa quel
certo negozio...
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Eh sì, sì, ho capìo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Gh'arivo anca mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Anca mi gh'arivo).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E de quel altro interesse gh'avémio gnente da
novo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>De quel amigo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì, de quel amigo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Le parla in zergo<note place="foot" anchored="yes"><p>Parlano in gergo.</p></note>; le crede, che no capissa).
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Podémio parlar liberamente?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sì, cossa serve? Za Lucieta sa tutto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh cara siora Felice, se la savesse quanto che ghe
son obbligada.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo andè là, fia mia, che sè fortunada <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Per cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi no l'aveva mai visto quel puto. V'assicuro che
el xè una zoggia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(si pavoneggia da sé)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Tegnìve in bon, patrona<note place="foot" anchored="yes"><p>Insuperbite.</p></note> <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No fazzo per dir, che el sia mio nevodo; ma el xè
un puto de sesto<note place="foot" anchored="yes"><p>Un giovine di garbo.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ma ghe vol giudizio, figurarse, e bisogna farse
voler ben <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Co saremo a quela<note place="foot" anchored="yes"><p>Quando sarà nel caso.</p></note>, farè el mio debito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E cusì? se vederàli sti puti? <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi ho speranza de sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Come? quando, siora Felice? quando, come?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Puta benedeta, gh'avè più pressa de mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No vorla?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sentì. Adessadesso el vegnirà qua <emph>(piano a tutte tre)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Qua! <emph>(con maraviglia)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Siora sì, qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Perché no porlo vegnir qua? <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Tasè là, vu, siora, che no savè quel che ve disè.
Cara siora Felice, lo cognossè mio mario, vardè ben, che no
femo pezo<note place="foot" anchored="yes"><p>Peggio.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No v'indubitè gnente. El vegnirà in maschera,
vestìo da donna; vostro mario nol cognosserà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì ben, sì ben: l'avè pensada pulito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Eh cara siora, mio mario xè sutilo<note place="foot" anchored="yes"><p>Delicato.</p></note>; se el se ne
incorze, figurarse, povereta mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No séntela? el vegnirà in maschera <emph>(allegra a MArgarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Eh via, frasconazza <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>El vegnirà vestìo da donna <emph>(mortificata a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Credème, siora Margarita, che me fè torto. Stè
sora de mi, no abbiè paura. No pol far che el vegna<note place="foot" anchored="yes"><p>Può star poco a venire.</p></note>. Se el
vien, che semo qua sole, come che semo adesso, podemo un
pochetin chiaccolar; se el vien, che siémo a tola<note place="foot" anchored="yes"><p>A tavola.</p></note>, o che ghe
sia vostro mario, lassème far a mi. So mi quel che gh'ho da
dir. I se vederà come che i poderà. Un'occhiadina in
sbrisson<note place="foot" anchored="yes"><p>Un'occhiata alla sfuggita.</p></note> no ve basta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>In sbrisson? <emph>(a Felice pateticamente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vegniràlo solo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No, cara fia; solo nol pol vegnir. Vedè ben, in
maschera, vestìo da donna...
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Con chi vegniràlo donca<note place="foot" anchored="yes"><p>Dunque.</p></note>? <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Con un forestier <emph>(a Margarita)</emph>.
Oe con quelo de stamatina <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Ho capìo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Figurarse, se mio mario vuol zente in casa, che nol
cognosse!
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>El vegnirà in maschera anca élo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Pezo: no, no assolutamente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via, cara siora madre, la trova dificoltà in
tuto. (La xè proprio una caga dubi).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>So quel che digo; e mio mario, figurarse, nissun lo
cognosse meggio de mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sentì, fia mia, dal vostro al mio, semo là. I xè
tuti do taggiai in t'una luna. Mi mo, vedeu? no me lasso far
tanta paura.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Brava, sarè più spiritosa de mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>I bate.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Eh che no i bate, no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Poverazza, la gh'ha el bataor in tel cuor.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vedè, cara siora Margarita, che mi in sto negozio
no gh'ho né intrar, né insir<note place="foot" anchored="yes"><p> Né entrata, né uscita, cioè non ci ho interesse veruno</p></note>. L'ho fato per siora Marina, e
anca per sta puta, che ghe voggio ben. Ma se vu po ve n'avè
per mal...
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh giusto! cossa dìsela?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Eh via za, che ghe semo <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ben ben; se nasserà qualcossa sarà pezo per vu
<emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No la sente? I bate ghe digo <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Adesso sì, ch'i ha batù.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Bisogna, che la dorma culìa. Anderò mi <emph>(parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Siora no, siora no, anderò mi.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena nona</head>
<stage><emph>Felice, Marina, e Lucietta.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara éla, me racomando <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No vorave desgustar siora Margarita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No ghe badè. Se stasse a éla, sta puta no se
mariderave mai.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se la savesse!
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Cossa vol dir? cossa gh'àla co sta creatura? <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>No saveu? invidia. Gh'ha toccà un mario vecchio,
la gh'averà rabbia, che a so fiastra ghe tocca un zovene.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ho paura de sì mi, che la diga la verità.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Ora la dise una cossa, ora la ghe ne dise
un'altra.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se ve digo; no gh'è né sesto, né modelo<note place="foot" anchored="yes"><p>Lo stesso che dire né dritto, né rovescio.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No la sa dir altro, che «figurarse, figurarse».</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena decima</head>
<stage><emph>Margarita, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>A vu, siora Felice.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>A mi? cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Maschere, che ve domanda.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mascare, che la domanda! <emph>(allegra a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Saràlo l'amigo? <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Pol darse <emph>(a Marina)</emph>. Fèlo vegnir avanti <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E se vien mio mario?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Se vien vostro mario, no ghe saverò dar da
intender qualche panchiana? No ghe posso dir, che la xè mia
sorela maridada a Milan? Giusto l'aspetava in sti zorni, e
la pol capitar de momento in momento.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E la maschera omo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Oh bela! no ghe posso dir, che el xè mio cugnà<note place="foot" anchored="yes"><p>Cognato.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>E vostro mario cossa diralo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mio mario, co voggio, che el diga de sì, basta,
che lo varda; con un'occhiada el me intende.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Siora madre, ghe n'àla più?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Delle dificoltà?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Me faressi dir, deboto... orsù tanto fa, che le
staga de là quele maschere come, che le vegna de qua. A
l'ultima de le ultime, gh'averè da pensar vu più de mi <emph>(a Lucietta)</emph>.
Siore maschere, le favorissa, le vegna avanti <emph>(alla scena)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh come, che me bate el cuor!)</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena undicesima</head>
<stage><emph>Felippetto, in maschera da donna, il conte Riccardo,
e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Servitor umilissimo di lor signore.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Patrone, siore maschere.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Serva <emph>(sostenuta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Siora maschera donna, la reverisso <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p><emph>(fa la riverenza da donna)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Vardè che bon sesto)<note place="foot" anchored="yes"><p>Che bel garbo!</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Maschere, andeu a spasseti?
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Il carnovale desta l'animo ai divertimenti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Siora Lucieta, cossa diseu de ste maschere?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa vorla, che diga? <emph>(mostrando di vergognarsi)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(Oh cara! oh che pometo da riosa!)<note place="foot" anchored="yes"><p>Mela rosa.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Siore maschere, le perdona la mala creanza; àle
disnà ele?
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Io no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>In verità, voressimo andar a disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Vi leveremo l'incomodo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(De diana! no l'ho malistente<note place="foot" anchored="yes"><p>Appena.</p></note> vardada!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Andiamo, signora maschera <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(Sia malignazo!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Eh aspetè un pochetin <emph>(a Riccardo, e a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Me lo sento in te le recchie quel satiro de mio
mario).
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Maschera, sentì una parola <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p><emph>(si accosta a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Ve piàsela? <emph>(piano a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Siora sì <emph>(piano a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Xèla bela?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>De diana! <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Siora madre).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Cossa gh'è?)
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Almanco, che lo podesse véder un pochetin)
<emph>(piano a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Adessadesso, ve chiapo per un brazzo, e ve meno
via).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Pazzenzia).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Maschera <emph>(a Felippetto)</emph>. Ve piàsela?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p> <emph>(s'accosta a Marina)</emph>.Assae.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Toleu tabacco, maschera? <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Siora sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Se comandè, servìve.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p><emph>(prende il tabacco colle dita, e vuole pigliarlo colla maschera al volto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Co se tol tabacco, se se cava el volto <emph>(gli leva la maschera)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh co belo!) <emph>(guardandolo furtivamente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo che bela puta! <emph>(verso Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>La xè mia sorela.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(I me fa da rider) <emph>(ridendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(Oh co la ride pulito!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vegnì qua, tirève la bauta soto la gola <emph>(gli cala la bautta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(El consola el cuor).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Chi xè più bela de ste do pute? <emph>(di Felippetto e Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(fa lo stesso)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>(Sono obbligato alla signora Felice, che oggi mi ha
fatto godere la più bella commedia di questo mondo).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh via, fenìmola, figurarse, che xè ora. No parlemo
più in equivoco. Ringraziè ste signore, che ha fato sto
contrabando, e racomandève al Cielo, che se sarè destinai,
ve torè<note place="foot" anchored="yes"><p>Se sarete destinati, vi sposerete.</p></note> <emph>(a Lucietta e Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via andè, maschere; contentève cusì per adesso.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(Mi no me so destaccar).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(El me porta via el cuor).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Manco mal, che la xè andada ben.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Tirève su la bauta <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Come se fa? No gh'ho pratica.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vegnì qua da mi <emph>(gli accomoda la bautta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Poverazzo! nol se sa giustar la bauta) <emph>(ridendo forte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Me bùrlela? <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no <emph>(ridendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Furba!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Caro colù)<note place="foot" anchored="yes"><p>Colui.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh povereta mi! oh povereta mi!
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Coss'è stà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve' qua mio mario.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Sì per diana: anca el mio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No xèla mia sorela?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Eh cara ela, se el me trova in busia, povereta mi.
Presto, presto, scondève, andè in quela camera <emph>(a Felippetto, spingendolo)</emph>. Caro sior la vaga là drento <emph>(a Riccardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Che imbroglio è questo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>La vaga, la vaga, sior Ricardo. La ne fazza sta
grazia.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Farò anche questo per compiacervi <emph>(entra in una camera)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(Spionerò intanto) <emph>(entra in una camera)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Me trema le gambe, che no posso più).
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ve l'òggio dito? <emph>(a Felice, e Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Via via, no xè gnente <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Co anderemo a disnar i se la baterà<note place="foot" anchored="yes"><p>Se ne andranno.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Son stada tropo minchiona.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena dodicesima</head>
<stage><emph>Lunardo, Simon, Canciano, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Oh patrone, xèle stuffe d'aspetar? Adessadesso
anderemo a disnar. Aspetemo sior Maurizio, e subito che el
vien, andemo a disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>No ghe gièrelo sior Maurizio?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>El ghe giera. El xè andà in t'un servizio, e el
tornerà adessadesso. Cossa gh'àstu ti, che ti me par
sbattueta<note place="foot" anchored="yes"><p>Di malavoglia.</p></note>? <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente. Vorlo che vaga via?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>No no, sta qua, fia mia, che anca per ti xè vegnù la
to zornada: n'è vero, sior Simon?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Poverazza! gh'ho a caro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ah! cossa diseu? <emph>(a Cancian)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Sì, in verità, la lo merita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(No me vol andar via sto tremazzo)<note place="foot" anchored="yes"><p>Tremore.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Gh'è qualche novità, sior Lunardo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Via, che sapiemo anca nu.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Za mi sarò l'ultima a saverlo <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sentì, fia, ancuo disè quel che volè, che no gh'ho
voggia de criar. Son contento, e voggio che se godemo.
Lucieta vien qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(si accosta tremando)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa gh'àstu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No so gnanca mi <emph>(tremando)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Gh'àstu la freve<note place="foot" anchored="yes"><p>Febbre.</p></note>? Ascolta, che la te passerà. In
presenza de mia muggier, che te fa da mare; in presenza de
sti do galantomeni, e delle so parone, te dago la niova, che
ti xè novizza.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(trema, piange, e quasi casca)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Olà, olà, cossa fastu? Te despiase, che
t'abbia fato novizza?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sastu chi xè el to novizzo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ti lo sa? come lo sastu? chi te l'ha dito? <emph>(sdegnato)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior no, no so gnente. La compatissa, che no so
gnanca cossa che diga.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ah! povera inocente! così la xè arlevada, vedeu?
<emph>(a Simon, e Cancian)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>(Se el savesse tuto) <emph>(piano a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(M'inspirito<note place="foot" anchored="yes"><p>Tremo, ho paura.</p></note> che el lo sapia) <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(No gh'è pericolo) <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Orsù sapiè che el so novizzo xè el fio de sior
Maurizio, nevodo de siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Dasseno? mio nevodo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Oh cossa che ne contè!
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mo gh'ho ben a caro, dasseno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>De meggio no podevi trovar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Quando se faràle ste nozze?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ancuo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ancuo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior sì, ancuo, adessadesso. Sior Maurizio xè andà a
casa; el xè andà a levar<note place="foot" anchored="yes"><p>A prendere.</p></note> so fio, el lo mena qua, disnemo
insieme, e po subito i se dà la man<note place="foot" anchored="yes"><p>Si sposano.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Oh povereta mi!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Cusì a la presta?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi no voggio brui longhi<note place="foot" anchored="yes"><p>Brodi lunghi.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Adesso me trema anca le buele)<note place="foot" anchored="yes"><p>Le budella.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa gh'àstu? <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena tredicesima</head>
<stage><emph>Maurizio, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Oh via; seu qua? <emph>(a Maurizio)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Son qua <emph>(turbato)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa gh'aveu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Son fora de mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Coss'è stà?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Son andà a casa, ho cercà el puto. No l'ho trovà in
nissun liogo. Ho domandà, me son informà, me xè stà dito,
che l'è stà visto in compagnia de un certo sior Riccardo,
che pratica siora Felice. Chi èlo sto sior Riccardo? Chi èlo
sto forestier? cossa gh'ìntrelo con mio fio? <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi de vostro fio no so gnente. Ma circa al
forestier el xè un cavalier onorato. N'è vero, sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mi no so gnente chi el sia, e no so chi diavolo
l'abia mandà. Ho tasesto fin adesso, ho mandà zo dei boconi
amari, per contentarve, per no criar; ma adesso mo ve digo,
che per casa mia no lo voggio più. Siora sì, el sarà un fa
pele<note place="foot" anchored="yes"><p>Un ingaggiator di soldati. - Era un mestiere di cattiva fama.</p></note>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quattordicesima</head>
<stage><emph>Riccardo, e detti; poi Felippetto.</emph></stage>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Parlate meglio dei cavalieri d'onore <emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>In casa mia? <emph>(a Riccardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Dove xè mio fio? <emph>(a Riccardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Vostro figlio è là dentro <emph>(a Maurizio)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sconto in camera?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Dov'èstu, desgrazià?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Ah sior padre, per carità <emph>(s'inginocchia)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ah sior padre, per misericordia <emph>(s'inginocchia)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Mario, no so gnente, mario <emph>(raccomandandosi)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ti, ti me la pagherà, desgraziada <emph>(vuol dare a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Agiuto.

</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Tegnìlo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Fermèlo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMONE</speaker> <p>Stè saldo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>No fè <emph>(Simon, e Canciano strascinano dentro Lunardo, e partono in tre)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Vien qua, vien qua, furbazzo <emph>(piglia per un braccio Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vegnì qua, frasconazza <emph>(piglia per un braccio Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Andemo <emph>(lo tira)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Vegnì via con mi <emph>(la tira)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>A casa la giustaremo <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Per causa vostra <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p><emph>(andando via saluta Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(andando via, si dà de' pugni)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Povereta!
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Son desperada.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Va' via de qua <emph>(lo caccia via, e partono)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sia maledeto co son vegnua in sta casa <emph>(parte spingendo Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Oh che sussuro, o che diavolezzo! Povera puta,
povero mio nevodo! <emph>(parte)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>In che impiccio mi avete messo, signora?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Xèlo cavalier?
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Perché mi fate questa dimanda?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Xèlo cavalier?
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Tale esser mi vanto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Donca, che el vegna con mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>A qual fine?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Son una donna onorata. Ho falà, e ghe vòi
remediar.

</p>
</sp>
<sp><speaker>RICCARDO</speaker> <p>Ma come?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Come, come! seghe digo el come, xè fenìa la
commedia. Andemo <emph>(partono)</emph>.</p></sp>
</div2></div1>
<div1 type="atto">
<head>Atto terzo</head>
<div2 type="scena">
<head>Scena prima</head>
<stage>Camera di Lunardo.</stage>
<stage><emph>Lunardo, Canciano, e Simon.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Se trata de onor, se trata, vegnimo a dir el merito,
de reputazion de casa mia. Un omo della mia sorte. Cossa
dirài de mi? cossa dirài de Lunardo Cròzzola?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Quietève, caro compare. Vu no ghe n'avè colpa. Xè
causa le donne; castighèle<note place="foot" anchored="yes"><p>Castigatele.</p></note>, e tuto el mondo ve loderà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Sì ben, bisogna dar un esempio. Bisogna umiliar la
superbia de ste muggier cusì altiere, e insegnar ai omei a
castigarle.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E che i diga pur, che semo rusteghi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>E che i diga pur, che semo salvadeghi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mia muggier xè causa de tuto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Castighèla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E quela frasconazza, la ghe tien drio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mortifichèla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E vostra muggier ghe tien terzo <emph>(a Cancian)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>La castigherò.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E la vostra sarà d'accordo <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Anca la mia me la pagherà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cari amici, parlemo, consegiemose. Con custìe<note place="foot" anchored="yes"><p>Costoro.</p></note>,
vegnimo a dir el merito, cossa avémio da far? Per la puta xè
facile, e gh'ho pensà, e ho stabilio. Prima de tuto, a monte
el matrimonio<note place="foot" anchored="yes"><p>Non si parli più del matrimonio.</p></note>. Mai più, che no la parla de maridarse. La
manderò a serar in t'un liogo<note place="foot" anchored="yes"><p>Loco.</p></note>, lontana dal mondo, tra quatro
muri, e la xè fenìa. Ma le muggier come le avémio da
castigar? Disè la vostra opinion.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Veramente, confesso el vero; son un pochetin
intrigà.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Se poderave ficcarle<note place="foot" anchored="yes"><p>Metterle per forza.</p></note> anca ele in t'un retiro tra
quatro muri, e destrigarse cussì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Questo, vegnimo a dir el merito, sarave un castigo
più per nu, che per ele. Bisogna spender; pagar le spese,
mandarle vestìe con un pocheto de pulizia, e per retirae che
le staga, le gh'averà sempre là drento più spasso, e più
libertà, che no le gh'ha in casa nostra. Pàrlio ben<note place="foot" anchored="yes"><p>Parlo bene?</p></note>? <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Disè benissimo. Specialmente da vu, e da mi, che no
ghe lassemo la brena<note place="foot" anchored="yes"><p>La briglia.</p></note> sul colo come mio compare Cancian.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Cossa voleu, che diga? gh'avè rason. Poderessimo
tegnirle in casa, serae in t'una camera; menarle un pochetin
a la festa con nu, e po tornarle a serar, e che no le
vedesse nissun, e che no le parlasse a nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Le donne serae? senza parlar con nissun? Questo xè
un castigo, che le fa crepar in tre dì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Tanto meggio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ma chi è quel omo, che voggia far l'aguzin? e po se
i parenti lo sa, i fa el diavolo, i mete soto mezzo mondo, i
ve la fa tirar fora, e po ancora i ve dise, che sè un orso,
che sè un tangaro, che sè un can.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E co avè molà<note place="foot" anchored="yes"><p>E quando avete ceduto.</p></note>, o per amor, o per impegno, le ve tol
la man, e no sé più paron de criarghe.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Giusto cusì ha fato con mi mia muggier.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>La vera saria, vegnimo a dir el merito, doperar un
pezzo de legno.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Sì, da galantomo, e lassar, che la zente diga<note place="foot" anchored="yes"><p>Lasciar che la gente dica quel che sa dire.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>E se le se revolta contra de nu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Se poderave dar, savè<note place="foot" anchored="yes"><p>Sapete.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mi so quel, che digo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>In sto caso, se troveressimo in t'un bruto cimento.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E po? no saveu? Ghe ne xè dei omeni, che bastona le
so muggier, ma credeu, che gnanca per questo i le possa
domar? Oibò<note place="foot" anchored="yes"><p>Messer no.</p></note>; le fa pezo<note place="foot" anchored="yes"><p>Peggio.</p></note>, che mai; le lo fa per despeto; se
no i le copa, no gh'è remedio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Coparle po no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mo no, certo; perché po, vòltela, ménela<note place="foot" anchored="yes"><p>Volta, rivolta.</p></note>, senza
donne no se pol star.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mo no saràvela una contentezza, aver una muggier
bona, quieta, ubidiente? No saràvela una consolazion?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi l'ho provada una volta. La mia prima, povereta,
la giera un agnelo. Questa? la xè un basilisco.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>E la mia? Tuto a so modo la vol.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E mi crio, strepito, e no fazzo gnente.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Tuto xè mal, ma un mal, che se pol soportar; ma in
tel caso, che son mi adesso, vegnimo a dir el merito, se
trata de assae. Voria ressolver, e no so quala far.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mandèla dai so parenti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Certo! acciò, che la me fazza smatar<note place="foot" anchored="yes"><p>Svergognare, deridere.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Mandèla fora<note place="foot" anchored="yes"><p>S'intende in villa.</p></note>. Fèla star in campagna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Pezo! la me consuma le intrae<note place="foot" anchored="yes"><p>Le entrate.</p></note> in quatro zorni.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Faghe parlar; trovè qualchedun che la meta in
dover.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Eh! no l'ascolta nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Provè a serarghe i abiti, a serarghe le zoggie,
tegnìla bassa; mortifichèla.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ho provà; se fa pezo, che mai.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Ho capìo; fè cusì, compare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Come?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Godèvela, come, che la xè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Ho pensier anca mi, che no ghe sia altro remedio,
che questo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sì, l'ho capìa, che xè un pezzo. Vedo anca mi, che,
co l'è fata no ghe xè più remedio. M'aveva comodà el mio
stomego de soportarla; ma questa, che la m'ha fato, la xè
tropo granda. Ruvinarme una puta de quela sorte? farghe
vegnir el moroso in casa? Xè vero, che mi ghe l'aveva
destinà per mario, ma cossa savévela, vegnimo a dir el
merito, la mia intenzion? Gh'ho dà qualche motivo<note place="foot" anchored="yes"><p>Qualche cenno.</p></note> de
maridarla. Ma no me podévio pentir? No se podeva dar, che no
se giustessimo? No podeva portar avanti dei mesi, e dei
anni? E la me lo introduse in casa? in maschera? da scondon<note place="foot" anchored="yes"><p>Di nascosto.</p></note>?
La fa che i se veda? la fa che i se parla? Una mia puta? una
colomba inocente? No me tegno; la vòi castigar, la vòi
mortificar, se credesse, vegnimo a dir el merito, de
precipitar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Causa siora Felice.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sì, causa quella mata de vostra muggier <emph>(a Cancian)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Gh'avè rason. Mia muggier me la pagherà.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena seconda</head>
<stage><emph>Felice, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Patroni reveriti, grazie del so bon amor.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Cossa feu qua?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa vorla in casa mia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Xèla qua, per far che nassa qualche altra bela
scena?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>I se stupisse perché son qua? Voléveli che fusse
andada via? Credévelo sior Cancian, che fusse andada col
forestier?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Se anderè più con colù, ve farò véder chi son.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Disème, caro vecchio, ghe songio mai andada senza
de vu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>La sarave bela!
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Senza de vu, l'òggio<note place="foot" anchored="yes"><p>L'ho.</p></note> mai recevesto in casa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Ghe mancarave anca questa!
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>E perché donca credevi, che fusse andada con élo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Perché sè una mata.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>(El fa el bravo, perché el xè in compagnia).
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>(Oe la gh'ha filo)<note place="foot" anchored="yes"><p>Ha timore.</p></note> <emph>(piano a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>(El fa ben a mostrarghe el muso) <emph>(piano a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Andémo, siora, vegnì a casa con mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Abiè un pocheto de flema.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Me maraveggio, che gh'abiè tanto muso de vegnir
qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Per cossa? cossa òggio fato?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>No me fè parlar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Parlè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Andémo via.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Andémo, che cospeto de diana... <emph>(minacciandola)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Cospeto, cospeto... so cospetizar anca mi. Coss'è,
sior? M'aveu trovà in t'un gatolo<note place="foot" anchored="yes"><p>Quasi tutte le strade di Venezia hanno de' piccioli canaletti lateralmente, dove si uniscono le immondizie, e per dove scorre e si perde l'acqua piovana, e si chiamano <emph>gattoli</emph>.</p></note>? Songio la vostra massèra?
Cusì se parla con una donna civil? Son vostra muggier; me
podè comandar, ma no me vòi<note place="foot" anchored="yes"><p>Non mi voglio.</p></note> lassar strapazzar. Mi no ve
perdo el respetto a vu, e vu no me l'avè da perder a mi. E
dopo che sè mio mario, no m'avè mai più parlà in sta
maniera. Coss'è sto manazzar? coss'è sto cospeto? cossa xè
sto alzar le man? A mi manazzar? a una donna della mia
sorte? Disè, sior Cancian, v'àli messo su sti patroni? v'àli
conseggià, che me tratè in sta maniera? Ste asenarie l'aveu
imparade da lori? Se sè un galantomo, tratè da quelo, che
sè, se ho falà, corezème<note place="foot" anchored="yes"><p>Correggetemi.</p></note>; ma no se strapazza, e no se
manazza, e no se dise cospetto, e no se tratta cusì. M'aveu
capìo, sior Cancian? Abiè giudizio vu, se volè, che ghe
n'abbia anca mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p><emph>(resta ammutolito)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>(Aveu sentìo che raccola<note place="foot" anchored="yes"><p>Che bagatella?</p></note>?) <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>(Adessadesso me vien voggia, de chiaparla mi per el
colo. E quel martuffo<note place="foot" anchored="yes"><p>Sciocco.</p></note> sta zito) <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>(Cossa voleu, che el fazza? Voleu che el
precipita?)
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via, sior Cancian, no la dise gnente?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Chi ha più giudizio el dopera<note place="foot" anchored="yes"><p>Lo adoperi.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sentenza de Ciceron! Cossa dìsele ele, patroni?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cara siora, no me fè parlar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Perché? son vegnua a posta, acciò, che parlè; so
che ve lamentè de mi, e gh'ho gusto de sentir le vostre
lamentazion. Sfoghève con mi, sior Lunardo, ma no stè a
meter su mio mario. Perché se me dirè le vostre rason, son
donna giusta, e se gh'ho torto sarò pronta a darve
sodisfazion; ma arecordève ben, che el meter disunion tra
mario, e muggier el xè un de quei mali che no se giusta cusì
facilmente, e quel, che no voressi, che i altri fasse con
vu, gnanca vu coi altri no l'avè da far, e parlo anca co
sior Simon, che con tuta la so prudenza el sa far la parte
da diavolo co<note place="foot" anchored="yes"><p>Quando.</p></note> bisogna. Parlo con tutti do<note place="foot" anchored="yes"><p>Due.</p></note>, e ve parlo
schieto, perché me capì. Son una donna d'onor, e se gh'avè
qualcossa, parlè.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Disème, cara siora, chi è stà, che ha fato vegnir
quel puto in casa mia?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Son stada mi. Mi son stada, che l'ha fato vegnir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Brava, siora!
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Pulito!
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Lodève, che avè fato una bel'azion!
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi no me lodo; so che giera meggio che no l'avesse
fato; ma no la xè una cativa azion.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Chi v'ha dà licenza, che lo fè vegnir?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vostra muggier.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mia muggier? v'àla parlà? v'àla pregà? xèla vegnua
éla a dirvelo, che lo menè<note place="foot" anchored="yes"><p>Che lo conduciate.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior no; me l'ha dito siora Marina.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mia muggier?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vostra muggier.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Ala pregà éla el forestier, che tegnisse terzo<note place="foot" anchored="yes"><p>Che tenesse mano.</p></note> a
quela pura?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior no, el forestier l'ho pregà mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Vu l'avè pregà? <emph>(con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior sì, mi <emph>(a Canciano con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>(Oh che bestia! no se pol parlar!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mo perché far sta cossa? mo perché menarlo? mo
perché siora Marina se n'àla intrigà? mo perché mia muggier
s'àla contentà?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo perché questo, mo perché st'altro! Ascoltème;
sentì l'istoria come che la xè. Lassème dir; no me
interrompè. Se gh'ho torto, me darè torto; e se gh'ho rason,
me darè rason. Prima de tuto, lassè, patroni, che ve diga
una cossa. No andè in colera, e no ve n'abiè per mal. Sè
tropo rusteghi; sè tropo salvadeghi. La maniera, che tegnì
co le donne, co le muggier, co la fia, la xè cusì
stravagante fora de l'ordinario, che mai in eterno le ve
poderà voler ben; le ve obedisse per forza, le se mortifica
con rason, e le ve considera, no marii, no padri, ma
tartari, orsi e aguzini. Vegnimo al fato. (No «vegnimo a
dir el merito», vegnimo al fato). Sior Lunardo vol maridar
la so pura, nol ghe lo dise, nol vol che la lo sapia; no la
lo ha fa véder; piasa, o no piasa, la lo ha da tòr. Accordo
anca mi, che le pute no sta ben, che le fazza l'amor, che el
mario ghe l'ha da trovar so sior padre, e che le ha da
obedir, ma no xè mo gnanca giusto de meter alle fie un lazzo
al colo, e dirghe: ti l'ha da tiòr. Gh'avè una fia sola, e
gh'avè cuor de sacrificarla? <emph>(a Lunardo)</emph>. Mo el puto xè un puto de sesto,
el xè bon, el xè zovene, nol xè bruto, el ghe piaserà. Seu
seguro, «vegnimo a dir el merito», che el gh'abia da
piàser? E se nol ghe piasesse? Una puta arlevada a la
casalina con un mario fio d'un pare selvadego, sul vostro
andar<note place="foot" anchored="yes"><p>Fatto alla vostra maniera.</p></note>, che vita doveràvela far? Sior sì, avemo fato ben a
far che i se veda. Vostra muggier lo desiderava, ma no la
gh'aveva coraggio. Siora Marina a mi s'ha racomandà. Mi ho
trovà l'invenzion de la maschera, mi ho pregà el forestier.
I s'ha visto, i s'ha piasso<note place="foot" anchored="yes"><p>Si son piaciuti.</p></note>, i xè contenti. Vu doveressi
esser più quieto, più consolà. Xè compatibile vostra
muggier, merita lode siora Marina. Mi ho operà per bon cuor.
Se sè omeni, persuadève, se sè tangheri, sodisfève. La puta
xè onesta, el puto no ha falà; nualtre semo donne d'onor. Ho
fenito la renga; laudè el matrimonio, e compatì l'avocato<note place="foot" anchored="yes"><p>Ho terminato l'aringa, approvate il matrimonio, e compatite l'avvocato. Scherza sulla maniera con cui si terminano ordinariamente le aringhe degli avvocati in Venezia.</p></note>.
<emph>(Lunardo,Simon, e Cancian si guardano l'un l'altro senza parlare)</emph>.
(I ho messi in sacco, ma con rason).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa diseu, sior Simon?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mi, se stasse a mi, lauderave<note place="foot" anchored="yes"><p>Approverei.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Gnanca mi no ghe vago in tel verde<note place="foot" anchored="yes"><p>L'urna verde è quella dei voti contrari.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E pur ho paura, che bisognerà che taggiemo<note place="foot" anchored="yes"><p>Temo che si dovrà revocare.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Per cossa?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Perché el padre del puto, vegnimo a dir el merito...
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>«Vegnimo a dir el merito», al padre del puto xè
andà a parlarghe sior Conte, el xè in impegno, che se fazza
sto matrimonio, perché el dise, che inocentemente el xè stà
causa élo de sti sussuri, e el se chiama affrontà, e el vol
sta sodisfazion; el xè un omo de garbo; el xè un omo che
parla ben, e son segura, che sior Maurizio no saverà dir de
no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa avémio da far?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Caro amigo, de tante, che ghe ne avemo pensà, no
ghe xè la meggio de questa. Tòr le cosse come che le vien.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E l'affronto?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Che affronto? co el xè mario xè<note place="foot" anchored="yes"><p>Marito.</p></note> fenìo l'affronto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Sentì, sior Lunardo; siora Felice gh'ha anca éla le
so debolezze, ma per dir la verità, qualche volta la xè una
donna de garbo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>N'è vero sior Cancian?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mo via, cossa avémio da far?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Prima de tuto, mi dirave de andar a disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Per dirla, pareva, che el disnar s'avesse
desmentegà<note place="foot" anchored="yes"><p>Si fosse scordato.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Eh chi l'ha ordenà no xè alocco<note place="foot" anchored="yes"><p>Qui l'autore parla di sé stesso, che non si scorda ciò di cui ha parlato.</p></note>. El l'ha sospeso,
ma nol xè andà in fumo. Fè cusì, sior Lunardo, se volè, che
magnemo in pase: mandè a chiamar vostra muggier, vostra fia,
disèghe qualche cossa, brontolè al solito un pochetin, ma po
fenìmola; aspetemo che vegna sior Riccardo, e se vien el
puto, fenìmola.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Se vien qua mia muggier, e mia fia, ho paura de no
poderme tegnir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via, sfoghève, gh'avè rason. Seu contento cussì?
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Chiamémole.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Anca mia muggier.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mi, mi: aspettè mi <emph>(parte correndo)</emph>.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena terza</head>
<stage><emph>Lunardo, Canciano, e Simon.</emph></stage>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Una gran chiaccola gh'ha quela vostra muggier.
<emph>(a Canciano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Vedeu! no me disè donca, che son un martuffo, se
qualche volta me lasso menar per el naso. Se digo qualcossa,
la me fa una <emph>renga</emph>, e mi <emph>laudo</emph><note place="foot" anchored="yes"><p>Mi fa un'aringa, ed io approvo.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Gran donne! o per un verso, o per l'altro le la vol
a so modo seguro.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Co le lassè parlar, no le gh'ha mai torto.</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quarta</head>
<stage><emph>Felice, Marina, Margarita, Lucietta, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vèle qua, velè qua. Pentie, contrite, e le ve
domanda perdon <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Se me fa anca de queste? <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No la ghe n'ha colpa, son causa mi <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Cossa meriteressistu, frasconcela! <emph>(a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Parlè con mi, ve responderò mi <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>I omeni in casa? i morosi sconti?
<emph>(a Margarita, e Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Criè co mi, che son causa mi <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Andève a far squartar anca vu <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>«Vegnimo a dir el merito...» <emph>(a Lunardo deridendolo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Come parleu co mia muggier? <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Caro vu, compatìme. Son fora de mi <emph>(a Cancian)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p><emph>(mortificata)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(piange)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Siora Felice. Cossa n'aveu dito? Cusì pulito la xè
giustada?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Anca vu siora meriteressi la vostra parte <emph>(a Marina)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Mi chiapo su<note place="foot" anchored="yes"><p><emph>Chiapo</emph> vuol dire prendo: qui s'intende risolvo sul momento, e vado via.</p></note>, e vago via.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>No, no, fermève. Al povero sior Lunardo ghe giera
restà in corpo un poco de còlera: l'ha volesto butarla fora<note place="foot" anchored="yes"><p>Gettarla fuori.</p></note>.
Da resto el ve scusa, el ve perdona; e se vien el puto, el
se contenterà, che i se sposa; n'è vero, sior Lunardo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora sì, siora sì <emph>(ruvido)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Caro mario, se savessi quanta passion, che ho
provà! Credèmelo no saveva gnente. Co xè vegnù quele
maschere, no voleva lassarle vegnir. Xè stà... xè stà...
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via son stada mi, cossa ocore?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>(Disèghe anca vu qualcossa) <emph>(piano a Lucietta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Caro sior padre, ghe domando perdonanza. Mi no ghe
n'ho colpa...
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Son stada mi, ve digo, son stada mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Per dir la verità, gh'ho anca mi la mia parte de
merito.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Eh savemo, che sè una signora de spirito
<emph>(a Marina con ironia)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Più de vu, certo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Chi xè? <emph>(osservando fra le scene)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oe, i xè lori<note place="foot" anchored="yes"><p>Ehi, sono dessi.</p></note> <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(El mio novizzo) <emph>(da sé allegra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Coss'è? chi xè? chi vien? Omeni? Andè via de
qua <emph>(alle donne)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vardè! cossa femio? Aveu paura, che i omeni ne
magna? No semio in quarto? no ghe seu vu? Lassè, che i
vegna.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Comandeu vu, patrona?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Comando mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Quel forestier no lo voggio. Se el vegnirà élo,
anderò via mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo perché nol voleu? El xè un signor onorato.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Che el sia quel, che el vol, no lo voggio. Mia
muggier, e mia fia no le xè use a véder nissun.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Eh per sta volta le gh'averà pazenzia, n'è vero
fie?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Oh mi sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh anca mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi sì, anca mi <emph>(burlandole)</emph>. Ve digo,
che no lo voggio <emph>(a Felice)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>(Mo che orso, mo che satiro!) Aspettè aspettè che
lo farò star in drio<note place="foot" anchored="yes"><p>Indietro.</p></note> <emph>(si accosta alla scena)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Eh no m'importa. Me basta uno che vegna).</p></sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ultima</head>
<stage><emph>Maurizio, Felippetto, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Patroni <emph>(sostenuto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora <emph>(brusco)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p><emph>(saluta furtivamente Lucietta. Maurizio lo guarda. Felippetto finge, che non sia niente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Sior Maurizio, aveu savesto come che la xè stada?
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Mi adesso no penso a quel, che xè stà, penso a
quel, che ha da esser per l'avegnir. Cossa dise sior
Lunardo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Mi digo cusì, vegnimo a dir el merito, che i fioi,
co i xè ben arlevai no i va in maschera, e no i va in casa,
vegnimo a dir el merito, delle pute civil.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Gh'avè rason: andémo via de qua <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(piange forte)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Desgraziada! cosa xè sto fifar<note place="foot" anchored="yes"><p>Pianger, detto bassamente.</p></note>?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo ve digo ben la verità, sior Lunardo, «vegnimo
a dir el merito», che la xè una vergogna. Seu omo, o seu
putelo? Disè, desdisè, ve mutè<note place="foot" anchored="yes"><p>Vi cambiate.</p></note> co fa le zirandole<note place="foot" anchored="yes"><p>Ruotelle di fuochi artificiali, ed anco giocolini da bambini, che girano coll'agitazione dell'aria.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>Vardè che sesti! No ghe l'aveu promessa? no aveu
serà el contrato? Cossa xè stà? cossa xè successo? Ve l'àlo
menada via? v'àlo fato disonor a la casa? Coss'è sti
purelezzi? cossa xè ste smorfie? cossa xè sti musoni? <emph>(a Lunardo)</emph>
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ghe voggio mo intrar anca mi in sto negozio. Sior
sì, m'ha despiasso, che el vegna: l'ha fato mal a vegnir; ma
col gh'ha dà la man no xè fenìo tuto? Fina a un certo segno
me l'ho lassada passar, ma adesso mo ve digo, sior sì, el
l'ha da tòr, el l'ha da sposar <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Che el la toga, che el la sposa, che el se destriga:
son stuffo; no posso più.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Co sta rabbia i s'ha da sposar? <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Se el xè inrabià, so danno. Nol l'ha miga da
sposar élo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, sior Lunardo, voleu, che i se daga la man?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Aspetè un pochetin. Lassè, che me daga zoso la
còlera.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Via, caro mario, ve compatisso. Conosso el vostro
temperamento; sè un galantomo, sè amoroso, sè de bon cuor;
ma, figurarse, sè un pocheto sutilo<note place="foot" anchored="yes"><p>Sottile, delicato.</p></note>. Sta volta gh'avè anca
rason; ma finalmente tanto vostra fia, quanto mi v'avemo
domandà perdonanza. Credème, che a redur una donna a sto
passo ghe vol assae. Ma lo fazzo, perché ve voggio ben,
perché voggio ben a sta puta, benché no la 'l conossa, o no
la lo voggia conosser. Per éla per vu, me caverave tuto
quelo, che gh'ho; sparzerave el sangue per la pase de sta
fameggia; contentè sta puta, quietève vu, salvè la
reputazion della casa, e se mi no merito el vostro amor,
pazenzia, sarà de mi quel, che destinerà mio mario, la mia
sorte, o la mia cativa desgrazia <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cara siora madre, sìela benedeta, ghe domando perdon
anca a éla de quel, che gh'ho dito, e de quel che gh'ho
fato <emph>(piangendo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>(La me fa da pianzer anca mi).
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p><emph>(si asciuga gli occhi)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Vedeu, sior Lunardo? Co le fa cusì no se se pol
tegnir <emph>(a Lunardo)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>In suma<note place="foot" anchored="yes"><p>Insomma.</p></note>, co le bone, o co le cative le fa tuto
quel, che le vol.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>E cusì, sior Lunardo?...
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Aspetè <emph>(con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>(Mo che zoggia!)
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Lucieta <emph>(amorosamente)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Vien qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vegno <emph>(si accosta bel bello)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Te vustu maridar?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(si vergogna, e non risponde)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Via, respondi, te vustu maridar? <emph>(con isdegno)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior sì, sior sì <emph>(forte, tremando)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Ti l'ha visto ah el novizzo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Sior Maurizio.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Cossa gh'è? <emph>(ruvido)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Via, caro vecchio, no me respondè, vegnimo a dir el
merito, cusì rustego.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Disè pur su quel, che volevi dir.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Se no gh'avè gnente in contrario, mia fia xè per
vostro fio <emph>(i due sposi si rallegrano)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Sto baron no lo merita.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sior padre... <emph>(in aria di raccomandarsi)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Farme un'azion de sta sorte? <emph>(senza guardar Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sior padre... <emph>(come sopra)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>No lo vòi maridar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Oh povereto mi <emph>(traballando mezzo svenuto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Tegnìlo, tegnìlo<note place="foot" anchored="yes"><p>Tenetelo, sostenetelo.</p></note>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Mo via, che cuor gh'aveu<note place="foot" anchored="yes"><p>Che cuore avete?</p></note>? <emph>(a Maurizio)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>El fa ben a mortificarlo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Vien qua <emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Son qua.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Xèstu pentìo de quel che ti ha fato?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sior sì, dasseno, sior padre.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Varda ben, che anca se ti te maridi, voggio che ti
me usi l'istessa ubbidienza, e che ti dipendi da mi.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Sior sì, ghe lo prometo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MAURIZIO</speaker> <p>Varda qua, siora Lucieta, ve acceto per fia; e ti,
el Cielo te benedissa; dàghe la man.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Come sa fa? <emph>(a Simon)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Via, dèghe la man; cusì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>(Poverazzo!)<note place="foot" anchored="yes"><p>In Venezia quelli che servono da testimonio nei matrimoni, si chiamano compari dell'anello.</p></note>
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p><emph>(si asciuga gli occhi)</emph>.</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Sior Simon, sior Cancian, sarè vu i
compari.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Siora sì semo qua, semo testimoni.
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>E co la gh'averà un putelo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p><emph>(ride, e salta)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p><emph>(si vergogna)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>O via, puti, stè aliegri. Xè ora, che andémo a
disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Disè; caro sior Lunardo, quel forestier che per
amor mio xè de là che aspeta, ve par convenienza de mandarlo
via? El xè stà a parlar co sior Maurizio, el l'ha fato
vegnir qua élo. La civiltà non insegna a tratar cusì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Adesso andémo a disnar.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Invidèlo anca élo.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Siora no.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>Vedeu? sta rusteghezza, sto salvadegume che gh'avè
intorno xè stà causa de tuti i desordeni, che xè nati ancuo<note place="foot" anchored="yes"><p>Oggi.</p></note>,
e ve farà esser... Tuti tre, saveu? parlo con tuti tre; ve
farà esser rabbiosi, odiosi, malcontenti, e universalmente
burlai. Siè un poco più civili, tratabili, umani. Esaminè le
azion de le vostre muggier, eco le xè oneste, donè
qualcossa, soportè qualcossa. Quel Conte forestier xè una
persona propria, onesta, civil; a tratarlo no fazzo gnente
de mal; lo sa mio mario, el vien con élo; la xè una pura, e
mera conversazion. Circa al vestir, co no se va drio a tute
le mode, co no se ruvina la casa, la pulizia sta ben, la par
bon. In soma, se volè viver quieti, se volè star in bona co
le muggier, fè da omeni, ma no da salvadeghi, comandè, no
tiraneggiè, e amè, se volè esser amai.
</p>
</sp>
<sp><speaker>CANCIANO</speaker> <p>Bisogna po dirla; gran mia muggier!
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Seu persuaso, sior Lunardo?
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>E vu?
</p>
</sp>
<sp><speaker>SIMON</speaker> <p>Mi sì.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUNARDO</speaker> <p>Disèghe a quel sior forestier, che el resta a disnar
con nu <emph>(a Margarita)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Manco mal. Vogia el Cielo, che sta lizion abia
profità.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARINA</speaker> <p>E vu, nevodo, come la tratereu la vostra novizza?
<emph>(a Felippetto)</emph>.
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELIPPETTO</speaker> <p>Cusì; su l'ordene, che ha dito siora Felice.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh, mi me contento de tuto.
</p>
</sp>
<sp><speaker>MARGARITA</speaker> <p>Ghe despiase solamente co le cascate xè fiape.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo via no la m'ha gnancora perdonà?
</p>
</sp>
<sp><speaker>FELICE</speaker> <p>A monte tuto. Andemo a disnar, che xè ora. E se el
cuogo de sior Lunardo non ha provisto salvadeghi, a tola<note place="foot" anchored="yes"><p>A tavola.</p></note> no
ghe n'ha da esser, e no ghe ne sarà. Semo tuti desmesteghi,
tuti boni amici, con tanto de cuor. Stemo aliegri, magnemo,
bevemo, e femo un prindese alla salute de tuti queli, che
con tanta bontà, e cortesia n'ha ascoltà, n'ha sofferto, e
n'ha compatìo.</p>
</sp>
</div2></div1>
</body>
</text>
</TEI.2>
