<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<!DOCTYPE TEI.2 SYSTEM "http://bibliotecaitaliana.it/dtd/bibit.dtd">
<TEI.2>
<teiHeader>
  <fileDesc>
    <titleStmt>
      <title>Le baruffe chiozzotte</title>
      <author>Carlo Goldoni</author>
    </titleStmt>
    <extent>196 Kb in UTF-8</extent>
    <publicationStmt>
      <publisher>Biblioteca Italiana</publisher>
      <pubPlace>Roma</pubPlace>
      <date>2003</date>
      <idno>bibit000899</idno>
      <availability>
        <p>Questa risorsa digitale è liberamente accessibile per uso
              personale o scientifico. Ogni uso commerciale è vietato</p>
      </availability>
    </publicationStmt>
    <seriesStmt>
      <title>Collezione BibIt</title>
    </seriesStmt>
    <sourceDesc>
      <bibl>
        <title>Carlo Goldoni : teatro</title>
        <title type="part">Le baruffe chiozzotte, Una delle ultime sere di Carnovale, Il ventaglio</title>
        <author>Goldoni, Carlo</author>
        <editor id="ed">Pieri, Marzia</editor>
        <publisher>Einaudi</publisher>
        <pubPlace>Torino</pubPlace>
        <date>1991</date>
        <note>Fa parte di: Il Teatro Italiano : 4 : Teatro del Settecento</note>
      </bibl>
    </sourceDesc>
  </fileDesc>
  <encodingDesc>
                  <samplingDecl>
                    <p>Tutti i materiali paratestuali della fonte cartacea non riconducibili alla
                      responsabilità dell'autore dell'opera sono stati soppressi nella versione
                      digitale</p>
                  </samplingDecl>
                  <editorialDecl>
                    <correction method="silent" status="medium">
                      <p>Livello medio: controllo a video con collazione con edizione di
                      riferimento</p>
                    </correction>
                    <quotation form="data" marks="all">
                      <p>I simboli di citazione e di discorso diretto presenti sulla fonte cartacea
                        sono stati rappresentati sulla versione digitale</p>
                    </quotation>
                    <hyphenation eol="none">
                      <p>I trattini di sillabazione a fine riga sono stati soppressi e le parole
                        ricomposte</p>
                    </hyphenation>
                  </editorialDecl>
    <editorialDecl><p>Quando nell'originale cartaceo nella lista dei personaggi la medesima descrizione era attribuita a più di un personaggio con una parentesi graffa, la descrizione è stata ripetuta per ciascun personaggio cui era stata attribuita.</p></editorialDecl><classDecl><taxonomy id="CDD"><bibl>Classificazione Decimale Dewey</bibl></taxonomy><taxonomy id="CGB"><bibl>Classificazione generi BibIt</bibl></taxonomy></classDecl></encodingDesc>
  <profileDesc>
    <creation>
      <date>700</date>
    </creation>
    <langUsage><language id="ita"/><language id="lat">Latino</language><language id="fre">Francese</language></langUsage>
    <textClass>
      <keywords scheme="CDD">
        <term>852.6 - LETTERATURA DRAMMATICA ITALIANA. 1748-1814</term>
      </keywords>
      <keywords scheme="CGB">
        <term>Letteratura teatrale</term>
      </keywords>
    </textClass>
  </profileDesc>
  <revisionDesc>
    <change>
      <date>Data sconosciuta anteriore al 2000</date>
      <respStmt>
        <name>LIZ</name>
      </respStmt>
      <item>Digitalizzazione</item>
    </change>
    <change>
      <date>Data sconosciuta anteriore al 2000</date>
      <respStmt>
        <name>LIZ</name>
      </respStmt>
      <item>Correzione linguistica</item>
    </change>
    <change>
      <date>2004-01-12T00:00:00.000+02:00</date>
      <respStmt>
        <name>Carla Deiana</name>
        <name>BIBIT</name>
      </respStmt>
      <item>Codifica XML - Codifica con software</item>
    </change>
    <change>
      <date>2004-01-26T00:00:00.000+02:00</date>
      <respStmt>
        <name>Elena Pierazzo</name>
        <name>BIBIT</name>
      </respStmt>
      <item>Validazione</item>
    </change>
  </revisionDesc>
</teiHeader>
<text>
<front>
<prologue>
<head>L'AUTORE A CHI LEGGE</head>
<p>Il termine <emph>Baruffa</emph> è lo stesso in linguaggio chiozzotto,
veneziano e toscano. Significa confusione, una mischia, un
azzuffamento d'uomini, o di donne, che gridano, o si battono
insieme. Queste baruffe sono comuni fra il popolo minuto, e
abbondano a Chiozzasliù che altrove; poiché di sessanta mila
abitanti di quel paese ve ne sono almeno cinquanta mila di
estrazione povera, e bassa, tutti per lo più pescatori, o
gente di marina.</p>
<p>Chiozza è una bella, e ricca città venticinque miglia
distante da Venezia, piantata anch'essa nelle lagune, e
isolata, ma resa penisola per via di un lunghissimo ponte di
legno, che comunica colla terraferma. Ha un governatore con
titolo di Podestà, ch'è sempre di una delle prime case
patrizie della Repubblica di Venezia, a cui appartiene. Ha
un vescovo, colà trasportato dall'antica sede di Malamocco.
Ha un porto vastissimo, e comodo, e bene fortificato. Evvi
il ceto nobile, il civile ed il mercantile. Vi sono delle
persone di merito, e di distinzione. Il Cavaliere della
città ha il titolo di <emph>Cancelier Grande</emph>, ed ha il
privilegio di portare la veste colle maniche lunghe, e
larghe, come i Procuratori di San Marco. Ella in somma è una
città rispettabile; e non intendo parlare in questa
commedia, che della gente volgare, che forma, come diceva, i
cinque sesti di quella vasta popolazione.</p>
<p>Il fondo del linguaggio di questa città è veneziano; ma
la gente bassa principalmente ha de' termini particolari, ed
una maniera di pronunziare assai differente. I veneziani,
pronunziando i verbi dicono, per esempio «andar»,
«star», «vegnir» (per venire), «voler» ecc. ed i
chiozzotti dicono: «andare», «stare», «vegnire»,
«volere» ecc. Pare perciò, che pronunzino i verbi, come i
toscani, terminandoli colla vocale senza troncarli; ma non è
vero, poiché allungano talmente la finale, che diviene una
caricatura. Io ho appreso un poco quel linguaggio, e quella
pronunzia nel tempo ch'io era colà impiegato nell'uffizio di
Coadiutore del Cancelliere Criminale, come accennai nella
prefazione del tomo ottavo di questa edizione, ed ho fatto
una fatica grandissima ad instruire i miei comici, affine di
ridurli ad imitare la cantilena, e l'appoggiatura delle
finali, terminando i verbi, per così dire, con tre o quattro
<emph>e</emph>, come se dicessero «andareeee», «sentireeee»,
«stareeee» ecc. Quando il verbo è sdrucciolo, come
«ridere», «perdere», «frigere», ecc., i veneziani
troncano la finale, e dicono: «rider», «perder»,
«friger» ecc. ed i chiozzotti, che non potrebbero
pronunziare, come negli altri verbi, «ridereeee»,
«perdereeee», «frigereeee», perché ciò sarebbe troppo
duro anche alle loro orecchie, troncano la parola ancora di
più, e dicono: «ridè», «perdè», «frizè» ecc. Ma io non
intendo qui voler dare una grammatica chiozzotta: accenno
qualche cosa della differenza che passa fra questa pronunzia
e la veneziana, perché ciò ha formato nella rappresentazione
una parte di quel giocoso, che ha fatto piacer moltissimo la
commedia. Il personaggio principalmente di <emph>Padron
Fortunato</emph> è stato de' più gustati. È un uomo grossolano,
parla presto, e non dice la metà delle parole, di maniera
che gli stessi suoi compatrioti lo capiscono con difficoltà.
Come mai sarà egli compreso dai leggitori? E come potrà
mettersi in chiaro colle note in piè di pagina quel, che
dice, e quel che intende di dire? La cosa è un poco
difficile. I veneziani capiranno un poco più; gli esteri, o
indovineranno, o avranno pazienza. Io non ho voluto cambiar
niente né in questo, né in altri personaggi; poiché credo e
sostengo, che sia un merito della commedia l'esatta
imitazione della natura.</p>
<p>Diranno forse taluni, che gli autori comici devono bensì
imitar la natura; ma la bella natura, e non la bassa, e la
difettosa. Io dico all'incontro, che tutto è suscettibile di
commedia, fuorché i difetti, che rattristano, ed i vizi, che
offendono. Un uomo, che parla presto, e mangia le parole
parlando, ha un difetto ridicolo, che diviene comico, quando
è adoperato con parsimonia, come il <emph>balbuziente</emph> e il
<emph>tartaglia</emph>. Lo stesso non sarebbe d'un zoppo, d'un cieco,
d'un paralitico: questi sono difetti, ch'esigono
compassione, e non si deggiono esporre sulla scena, se non
se il carattere particolare della persona difettosa valesse
a render giocoso il suo difetto medesimo.</p>
<p>Altri condanneranno? può essere, ch'io abbia troppo
moltiplicato sopra le scene questa sorta di soggetti, e di
argomenti bassi, e volgari.</p>
<p>I <title>Pettegolezzi delle donne</title>, le <title>Massere</title>, il
<title>Campiello</title> e le <title>Baruffe Chiozzotte</title>, ecco (diranno codesti
tali) quattro commedie popolari, tratte da quanto vi è di
più basso nel genere umano, le quali disgustano, o almeno
non interessano le colte, e delicate persone. Se questi
critici fossero per avventura gli stessi, che si doleano un
tempo di me, perché io osava mettere in iscena i conti, i
marchesi, ed i cavalieri, direi, che probabilmente non amano
le commedie, se intendono di limitare sì strettamente il
campo agli autori. Ma chiunque siano, dirò lor francamente,
che la natura, e l'esempio mi hanno consigliato a tentarlo;
e la riuscita delle prime commedie mi ha autorizzato a
produrre le altre.</p>
<p>Questo è quel genere di commedie, che diconsi dai latini
<foreign lang="lat">Tabernariae</foreign>, e dai francesi <foreign lang="fra">Poissardes</foreign>. De' buoni autori
antichi, e moderni ne hanno prodotto con merito, e con
applauso; e ardisco dire, le mie non sono state men
fortunate.</p>
<p>L'editore delle Opere di <foreign lang="fra">Monsieur Vadé</foreign>, in quattro
volumi in ottavo, così si spiega nella prefazione, parlando
dell'autore francese: <foreign lang="fra">Il est créateur du genre Poissard,
que de pretendus grands esprits se font un point d'honneur
de mépriser, mais qui cependant n'est point méprisable. Il
peint la nature, basse, si l'on veut, mais trèsagréable à
voir, parcequ'elle est rendue dans les ouvrages de notre
Auteur avec les traits, et les coloris agréables, qui la
font d'abord reconnoître. Il y a dans le monde bien des
sortes d'esprits: ceux-ci, misanthropes froids, sont fâchés
qu'on les amuses, et mesurent leur estime sur le degré de
chagrin et d'humeur, qu'ils trouvent dans les autres; ceux
là, censeurs perpetuels, mettent de la vanité a blâmer tout,
quelques uns d'un rang élevé regardent la plaisanterie,
comme indigne de leur qualité, et se croiroient dégradés, si
elles leur arrachoit un sourire. Des autres enfin, singes
maladroits, affectent par air une gravité ridicule, et
résistent par vanité au plaisir qu'ils sentent
naturellement. Tous ces différents esprits blâment, ou
feignent de blâmer, le genre Poissard, mais tous ont vû avec
un plaisir singulier etc...</foreign></p>
<p>E in un altro luogo:</p>
<p><foreign lang="fra">Tout ce qui est vrai, a droit de plaire, tout ce qui
est plaisant, a droit de faire rire etc.</foreign></p>
<p>Supplico i signori critici ad osservare, che l'autor
francese suddetto erasi dato a questo genere di
componimenti, e con questo solo piaceva. Io all'incontro ho
fatto le mie <title><foreign lang="lat">Tabernarie</foreign></title>, le mie <title><foreign lang="fra">Poissardes</foreign></title> dopo la
<title>Pamela</title>, il <title>Terenzio</title>, il <title>Tasso</title>, le <title>Persiane</title>, e
tant'altre che potevano soddisfare gli spiriti più seriosi,
e più delicati. Un'altra ragione potrebbe ancora
giustificarmi. I teatri d'Italia sono frequentati da tutti
gli ordini di persone; e la spesa è sì mediocre, che il
bottegaio, il servitore ed il povero pescatore possono
partecipare di questo pubblico divertimento, alla differenza
de' teatri francesi, ne' quali si paga dodici paoli in circa
per un solo posto nell'ordine nobile, e due per istare in
piedi nella platea.</p>
<p>Io aveva levato al popolo minuto la frequenza
dell'Arlecchino; sentivano parlare della riforma delle
commedie, voleano gustarle; ma tutti i caratteri non erano
adattati alla loro intelligenza: ed era ben giusto, che per
piacere a quest'ordine di persone, che pagano come i nobili,
e come i ricchi, facessi delle commedie, nelle quali
riconoscessero i loro costumi, e i loro difetti, e, mi sia
permesso di dirlo, le loro virtù.</p>
<p>Ma quest'ultima giustificazione è affatto inutile;
poiché a tali commedie le persone le più nobili, le più
gravi, e le più delicate si sono divertite egualmente, per
la ragione allegata di sopra in francese, che: «tutto
quello che è vero, ha il diritto di piacere, e tutto quello
ch'è piacevole, ha il diritto di far ridere».</p>
</prologue>
<castList>
<head>Personaggi</head>
<castItem type="role"><role><emph>Padron Toni (Antonio)</emph>,</role> <roleDesc>padrone di tartana peschereccia</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Madonna Pasqua</emph>,</role> <roleDesc> moglie di padron Toni</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Lucietta</emph>,</role> <roleDesc>fanciulla, sorella di padron Toni</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Titta Nane (Giambattista)</emph>,</role> <roleDesc> giovine pescatore</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Beppo (Giuseppe), giovine</emph>,</role> <roleDesc> fratello di padron Toni</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Padron Fortunato</emph>,</role> <roleDesc> pescatore</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Madonna Libera</emph>,</role> <roleDesc>moglie di padron Fortunato</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Orsetta(Orsolina)</emph>,</role> <roleDesc>fanciulla, sorella di madonna Libera</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Checca (Francesca) </emph>,</role> <roleDesc>altra fanciulla, sorella di madonna Libera</roleDesc></castItem> 
<castItem type="role"><role><emph>Padron Vicenzo</emph>,</role> <roleDesc>pescatore</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Toffolo (Cristofolo)</emph>,</role> <roleDesc>battellaio</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Isidoro</emph>,</role> <roleDesc>Coadiutore del Cancelliere Criminale</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Il Comandador</emph>,</role> <roleDesc>cioè il messo del Criminale</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Canocchia</emph>,</role> <roleDesc>giovine, che vende zucca arrostita</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Uomini</emph></role> <roleDesc>della tartana di padron Toni</roleDesc></castItem>
<castItem type="role"><role><emph>Servitore</emph>,</role> <roleDesc>del Coadiutore</roleDesc></castItem>
</castList>
<set><p>La scena si rappresenta in Chiozza.</p></set>
</front>
<body>
<div1 type="atto">
<head>Atto primo</head>
<div2 type="scena">
<head>Scena prima</head>
<stage>Strada con varie casupole.</stage>
<stage><emph>Pasqua e Lucietta da una parte. Libera, Orsetta e
Checca dall'altra. Tutte a sedere sopra seggiole di paglia, lavorando
merletti sui loro cuscini, posti ne' loro scagnetti.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Creature, cossa diseu de sto tempo?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Che ordene xèlo?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no so, varè. Oe, cugnà, che ordene xèlo? </p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No ti senti, che boccon de sirocco?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Xèlo bon da vegnire de sottovento?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì ben, sì ben. Si i vien i nostri omeni, i gh'ha
el vento in poppe.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Ancùo o doman i doverave vegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCHA</speaker> <p>Oh! bisogna donca che spessega a laorare: avanti
che i vegna, lo vorave fenire sto merlo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Di', Checca: quanto te n'amanca a fenire?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh! me n'amanca un brazzo.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Ti laori molto puoco, fia mia </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh! quanto xè, che gh'ho sto merlo su sto balon?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Una settemana.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Ben! una settemana?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Destrìghete, se ti vuol la carpetta.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe, Checca, che carpetta te fastu?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Una carpetta niova de caliman.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dasseno? Te mettistu in donzelon?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>In donzelon? No so miga cossa, che voggia dire.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>O che pandola! No ti sa, che co una putta xè
granda, se ghe fa el donzelon; e che co la gh'ha el
donzelon, xè segno, che i soi i la vuol maridare?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oe, sorella! </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Fia mia.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Me voleu maridare?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Aspetta, che vegna mio mario.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Donna Pasqua: mio cugnà Fortunato no xèlo andà a
pescare co paron Toni?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì, no lo sàstu, che el xè in tartana col mio
paron, e co Beppe so fradelo?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>No ghe xè anca Titta Nane co lori?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì ben: cossa voressistu dire? Cossa
pretenderavistu da Titta Nane? </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Mi? gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No ti sa, che xè do anni, che mi ghe parlo? E
che col vien in terra, el m'ha promesso de darme el segno?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Malignaza culìa! La i vol tutti per ela!)
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Via, via, Lucietta, no star a bacilare. Avanti
che Checca mia sorella se maride, m'ho da maridare mi, m'ho
da maridare. Co vegnirà in terra Beppe to fradello, el me
sposerà mi, e se Titta Nane vorrà, ti te poderà sposare anca
ti. Per mia sorela, gh'è tempo.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh! vu, siora, no voressi mai, che me maridasse
</p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tasi là; tendi al to laoriere.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Se fusse viva mia dona mare...
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tasi, che te trago el balon in coste.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Sì, sì, me voggio maridare, se credesse de aver
da tiòre un de quei squartai, che va a granzi).</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena seconda</head>
<stage><emph>Toffolo, e le suddette, poi Canocchia.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe, bondì, Toffolo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Bondì, Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior mamara, cossa sémio nualtre?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Se averè pazenzia, ve saluderò anca vualtre.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Anca Toffolo me piaserave).
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Coss'è, putto? No laorè ancùo?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Ho laorà fin adesso. So stà col battelo sotto
marina a cargar dei fenochi: i ho portai a Brondolo al
corrier de Ferrara, e ho chiapà la zornada.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ne pagheu gnente?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sì ben; comandè.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Uh! senti, che sfazzada?) </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Aspettè. Oe! zucche barucche </p> <stage>(<emph>chiama</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CANOCCHIA</speaker>  <stage>(<emph>con una tavola, con sopra vari pezzi di zucca gialla cotta</emph>).</stage> <p>Comandè, paron.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lassè véder.
</p></sp>
<sp><speaker>CANOCCHIA</speaker> <p>Adesso: varè, la xè vegnua fora de forno.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Voleu, Lucietta? </p> <stage>(<emph>le offerisce un pezzo di zucca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì ben, dè qua.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E vu, donna Pasqua, voleu?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>De diana! la me piase tanto la zucca barucca!
Dèmene un pezzo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Tolè. No la magnè, Lucietta?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La scotta. Aspetto che la se giazze.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oe! bara Canocchia.
</p></sp>
<sp><speaker>CANOCCHIA</speaker> <p>So qua.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Dèmene anca a mi un bezze.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So qua mi; ve la pagherò mi.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Sior no, no voggio.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mo per cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Perché no me degno.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>S'ha degnà Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Sì, sì, Lucietta xè degnevole, la se degna de
tutto.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Coss'è, siora? Ve ne aveu per mal, perché so
stada la prima mi?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Mi co vu, siora, no me n'impazzo. E mi no togo
gnente da nissun.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E mi cossa tóghio?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Siora sì, avè tolto anca i trìgoli dal putto
donzelo de bara Losco.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi, busiara?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>A monte.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>A monte, a monte.
</p></sp>
<sp><speaker>CANOCCHIA</speaker> <p>Gh'è nissun, che voggia altro?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Andè a bon viazo.
</p></sp>
<sp><speaker>CANOCCHIA</speaker> <p>Zucca barucca, barucca calda </p> <stage>(<emph>gridando parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena terza</head>
<stage><emph>I suddetti, fuor di Canocchia.</emph></stage>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Accordève, siora Checca, che m'avè dito che de
mi no ve degnè).
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Andè via, che no ve tendo).
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(E sì, mare de diana, gh'aveva qualche bona
intenzion).
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(De cossa?)
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Mio santolo me vol metter suso peota, e co son a
traghetto, anca mi me vòi maridare).
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Dasseno?)
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Ma vu avè dito che no ve degnè).
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Oh! ho dito della zucca, no ho miga dito de vu).
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, oe, digo: cossa xè sti parlari?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Varè? vardo a laorare.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Andè via de là, ve digo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Cossa ve fazzio? Tolè; anderò via </p> <stage>(<emph>si scosta, e va bel bello dall'altra parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Sia malignazo!)
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Mo via, cara sorela, se el la volesse, savè che
putto che el xè: no ghe la voressi dare?)
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Cossa diseu, cugnà? La se mette suso a bonora).
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Se ti savessi che rabbia, che la me fa!) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Varè che fusto! Viva cocchietto! la voggio far
desperare) </p> <stage>(<emph>da sé</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sfadighève a pian, donna Pasqua.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh! no me sfadigo, no, fio: no vedè, che mazzete
rosse? El xè merlo da diese soldi.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E vu, Lucietta?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh! el mio xè da trenta.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E co belo, che el xè!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ve piàselo?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mo co pulito! Mo cari quei deolini.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vegnì qua, sentève.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Oh! qua son più alla bonazza) </p> <stage>(<emph>siede</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Oe! cossa diseu?) </p> <stage>(<emph>a Orsetta, facendole osservare Toffolo vicino a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Lassa, che i fazza, no te n'impazzare) </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Se starò qua, me bastonerali?) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh che matto!) </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Cossa diseu?) </p> <stage>(<emph>a Libera, accennando Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Donna Pasqua, voleu tabacco?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Xèlo bon?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>El xè de quello de Malamocco.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Dàmene una presa.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Volentiera.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Se Titta Nane lo sa, poveretta ela) </p> <stage>(<emph>da sé</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E vu, Lucietta, ghe ne voleu?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Dè qua, sì ben. Per far despetto a culìa)
</p> <stage>(<emph>accenna Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Mo che occhi baroni!) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh giusto! No i xè miga queli de Checca) </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Chi? Checca? gnanca in mente) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Vardè, co bela che la xè!) </p> <stage>(<emph>a Toffolo, accennando Checca con derisione</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Vara chiòe!) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Anca sì, che i parla de mi) </p> <stage>(<emph>da sé </emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(No la ve piase?) </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Made) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(I ghe dise puinetta) </p> <stage>(<emph>a Toffolo sorridendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Puinetta i ghe dise?) </p> <stage>(<emph>a Lucietta sorridendo, e guardando Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oe, digo, no so miga orba, varè. La voleu fenire?
</p> <stage>(<emph>forte verso Toffolo, e Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Puina fresca, puina </p> <stage>(<emph>forte, imitando quelli, che vendono la puina, cioè la ricotta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Cossa xè sto parlare? Cossa xè sto puinare? </p> <stage>(<emph>s'alza</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No te n'impazzare </p> <stage>(<emph>a Checca, e s'alza</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tendi a laorare </p> <stage>(<emph>a Orsetta e Checca alzandosi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Che el se varda elo, sior Toffolo Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Coss'è sto Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì; credeu, che nol sapiemo, che i ve dise
Toffolo Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Varè che sesti! Varè che bela prudenzia!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Eh! via, cara siora Lucietta Panchiana.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa xè sta Panchiana? Tendè a vu, siora
Orsetta Meggiotto.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>No stè a strapazzar mie sorele, che mare di
diana...
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Portè respetto a mia cugnà </p> <stage>(<emph>s'alza</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Eh! tasè, donna Pasqua Fersora.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Tasè vu, donna Libera Galozzo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Se no fussi donne, sangue de un anguria...
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Vegnirà el mio paron.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Vegnirà Titta Nane. Ghe vòi contare tutto, ghe vòi
contare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cóntighe. Cossa m'importa?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Che el vegna paron Toni Canestro...
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì, sì, che el vegna paron Fortunato Baìcolo...
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh che temporale!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh che sùsio!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh che bissabuova!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh che stramanìo!</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quarta</head>
<stage><emph>Paron Vicenzo, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Olà, olà! zitto, donne. Cossa diavolo gh'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe, vegnì qua, paron Vicenzo.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe, sentì paron Vicenzo Lasagna.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Quietève, che xè arivà in sto ponto la tartana de
paron Toni.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oe, zitto, che xè arivà mio mario </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Uh, ghe sarà Titta Nane! </p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, putte, no fè, che vostro cugnà sappia gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Zitto, zitto, che gnanca Beppe no sappia.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lucietta, so qua mi, no ve stè a stremire.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' via </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Via </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>A mi? sangue d'un bisatto!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Va' a ziogare al trottolo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' a ziogare a chiba.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>A mi, mare de diana? Anderò mo giusto, mo, da
Checchina </p> <stage>(<emph>s'accosta a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Via, sporco.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Càvete.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Va' in malora.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>A mi sporco? A mi va' in malora? </p> <stage>(<emph>con sdegno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Va' in burchio.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Olà, olà, paron Vicenzo </p> <stage>(<emph>con caldo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Va' a tirar l'alzana </p> <stage>(<emph>gli dà uno scappellotto</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Gh'avè rason, che no voggio precipitare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Dove xèli co la tartana? </p> <stage>(<emph>a Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>In rio xè secco, no i ghe può vegnire. I xè ligai
a Vigo. Se volè gnente, vago a vedere se i gh'ha del pesse,
e se i ghe n'ha, ghe ne vòi comprare per mandarlo a vendere
a Pontelongo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe, no ghe disè gnente </p> <stage>(<emph>a Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, paron Vicenzo, no ghe stessi miga a contare.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Che cade!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No ghe stessi a dire...
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Mo no stè a bacilare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Via, no fermo, che i nostri omeni n'abbia da
trovare in baruffa.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh! mi presto la me monta, e presto la me passa.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Checca, xèstu in colera?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>No ti sa far altro, che far despetti.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>A monte a monte. Sémio amighe?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No voleu, che lo siemo?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Dàme un baso, Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Tiò, vissere </p> <stage>(<emph>si baciano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Anca ti Checca.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(No gh'ho bon stomego).
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, matta.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Via, che ti xè doppia co fa le ceóle.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi? Oh! ti me cognossi puoco. Viè qua; dàme un
baso.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Tiò. Varda ben, no me minchionare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Tiò el to balon, e andemo in cà, che po anderemo
in tartana </p> <stage>(<emph>piglia lo scagno col cuscino, e parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Putte, andemo anca nu, che li anderemo a
incontrare </p> <stage>(<emph>parte col suo scagno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No vedo l'ora de véderlo el mio caro Beppe
</p> <stage>(<emph>parte col suo scagno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Bondì, Checca </p> <stage>(<emph>prende il suo scagno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Bondì. Vòggieme ben </p> <stage>(<emph>prende il suo scagno, e parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No t'indubitare </p> <stage>(<emph>prende il suo scagno, e parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quinta</head>
<stage>Veduta del canale con varie barche pescareccie, fra le quali la
tartana di paron TONI.</stage>
<stage><emph>Paron Fortunato, Beppo, Titta Nane, e altri uomini
nella tartana, e Paron TONI in terra, poi Paron VICENZO.</emph></stage>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Via, da bravi, a bel belo, mettè in terra quel
pesse.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Ben vegnuo, paron Toni.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Schiao, paron Vicenzo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Com'èla andada?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Eh! no se podemo descontentare.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Cossa gh'aveu in tartana?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Gh'avemo un puoco de tutto, gh'avemo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Me dareu quattro cai de sfoggi?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Pare sì.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Me dareu quattro cai de barboni?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Pare sì.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Bòseghe ghe n'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Mare de diana, ghe n'avemo de cusì grande, che le
pare, co buò respetto lengue de manzo, le pare.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>E rombi?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Ghe n'aémo sié, ghe n'aémo, co è el fondi d'una
barila.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Se porlo véder sto pesse?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Andè in tartana, che ghe xè paron Fortunato; avanti
che lo spartimo, fèvelo mostrare.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Anderò a véde, se se podemo giustare.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Andè a pian. Oe, deghe man a paron Vicenzo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>(Gran boni omeni, che xè i pescaori!) </p> <stage>(<emph>va in tartana</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Magari lo podessimo vende tutto a bordo el pesse,
che lo venderia volentiera. Se andemo in man de sti
bazariotti, no i vuol dar gnente; i vuol tutto per lori.
Nualtri, poverazzi, andemo a rischiare la vita in mare, e
sti marcanti col bareton de veludo i se fa ricchi co le
nostre fadighe.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker>  <stage>(<emph>scende di tartana con due canestri</emph>).</stage> <p>Oe, fradello?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Coss'è, Beppe? Cossa vustu?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Se ve contentessi, vorria mandar a donare sto cao
de barboni al Lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Per cossa mo ghe li vustu donare?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>No savè, che l'ha da essere mio compare?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Ben! màndegheli, se ti ghe li vuol mandare. Ma cossa
credistu? Che in t'un bisogno, che ti gh'avessi, el se
moverave gnanca dalla cariega? Col te vederà, el te metterà
una man sulla spalla: Bravo Beppe, te ringrazio, comàndeme.
Ma se ti ghe disi: Lustrissimo, me premeria sto servizio;
nol s'arecorda più dei barboni: nol te gh'ha gnanca in
mente; nol te cognosse più, né per compare, né per prossimo,
né per gnente a sto mondo.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa voleu, che fazze? Per sta volta, lassè, che
ghe li mande.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Mi no te digo che no ti li mandi.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Chiò, Ménola. Porta sti barboni a sior Cavaliere;
dìghe che ghe lo mando mi sto presente </p> <stage>(<emph>il putto parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sesta</head>
<stage><emph>Pasqua, Lucietta, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Paron! </p> <stage>(<emph>a Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Oh muggiere!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Fradello! </p> <stage>(<emph>a Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Bondì, Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Bondì, Beppe.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Stastu ben, sorela?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi, sì. E ti?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Ben, ben. E vu, cugnà, steu ben?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì, fio. Aveu fatto bon viazo? </p> <stage>(<emph>a Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Cossa parleu de viazo? Co semo in terra, no se
recordemo più de quel, che s'ha passao in mare. Co se pesca,
se fa bon viazo, e co se chiapa, no se ghe pensa a rischiar
la vita. Avemo portà del pesse, e semo aliegri, e semo tutti
contenti.
</p>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Via via, manco mal. Seu stai in porto?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Sì ben, semo stai a Senegaggia.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe, m'aveu portà gnente?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Sì, t'ho portà do pera de calze sguarde, e un
fazzoletto da colo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh! caro el mio caro fradelo; el me vol ben mio
fradelo.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E a mi, sior, m'aveu portà gnente?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Anca a vu v'ho portao da farve un còttolo e una
vestina.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>De cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Vederè.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo de cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Vederè, ve digo, vederè.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E ti m'àstu portà gnente? </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Vara, chiòe! Cossa vustu, che mi te porte? Mi ho
comprà l'anelo per la mia novizza.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xè bello?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Vèlo qua eh! Varda </p> <stage>(<emph>le mostra l'anello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh co belo, che el xè! Per culìa sto anelo?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Per cossa mo ghe distu culìa?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se ti savessi, cossa che la n'ha fatto!
Domandighe a la cugnà: quella frascona de Orsetta, e
quell'altra scagazzera de Checca, comuodo che le n'ha
strapazzao. Oh! cossa che le n'ha dito!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E donna Libera n'àla dito puoco? Ne podévela
malmenare più de quello che la n'ha malmenao?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Coss'è? Coss'è stà?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa xè successo?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente. Lengue cattive. Lengue da tenaggiare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Semo là sulla porta, che laoremo col nostro
balon...
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Nu no se n'impazzemo...
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Se savessi! Causa quel baron de Toffolo
Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Le gh'ha zelusia de quel bel suggetto.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa! Le ha parlà co Toffolo Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se ve piase.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>O via, no vegnì adesso a metter suso sto putto, e a
far nassere delle custion.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Uh se savessè!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Tasi, tasi, Lucietta, che debotto toremo de mezo
nu.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Con chi parlàvelo Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Con tutte.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Anca con Orsetta?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Me par de sì.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Sangue de Diana!
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Oh! via, fenìmola, che no voggio sussuri.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>No, Orsetta, no la voggio altro, e Marmottina,
corpo de una balena, el me l'ha da pagare.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Anemo, andemo a casa.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Titta Nane dove xèlo?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>El xè in tartana </p> <stage>(<emph>con sdegno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Almanco lo voria saludare.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Andemo a casa, ve digo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, che pressa gh'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Podevi far de manco de vegnire qua a sussurare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vedeu, cugnà? Avevimo dito de no parlare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E chi xè stada la prima a schittare?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh! mi coss'òggio dito?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E mi coss'òggio parlà?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Avè dito tanto, che se fusse qua Orsetta, ghe daria
un schiaffazzo in tel muso. Da culìa no vòi altro. Voggio
vender l'anelo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dàmelo a mi, dàmelo.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>El diavolo, che ve porta.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh che bestia!
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>To danno, ti meriti pezo. A casa, te digo. Subito, a
casa.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Varè, che sesti! Cossa songio? La vostra
massera? Sì, sì, no v'indubitè, che co vu no ghe voggio
stare. Co vederò Titta Nane, ghe lo dirò. O che el me sposa
subito, o per diana de dia, voggio andar più tosto a
servire.
</p>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo gh'avè dei gran tiri da matto.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Voleu ziogar che debotto... </p> <stage>(<emph>fa mostra di volerle dare</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo, che omeni! Mo, che omeni malignazi </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Mo, che donne; mo, che donne da pestare co fa i
granzi per andare a pescare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena settima</head>
<stage><emph>Fortunato, Titta Nane, Vicenzo, che scendono
dalla tartana, con uomini carichi di canestri.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa diavolo xè stà quel sussuro?
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Gnente, fradelo, no saveu? Donna Pasqua Fersora
la xè una donna, che sempre cria.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Con chi criàvela?
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Con so mario.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Lucietta ghe gièrela?
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Me par de sì, che la ghe fusse anca ela.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Sia maledìo. Giera là sotto prova a stivare el
pesse: no ho gnanca podesto vegnire in terra.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Oh che caro Titta Nane! Aveu paura de no véderla
la vostra novizza?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Se savessi! Muoro de voggia.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Parò Izenzo </p> <stage>(<emph>parla presto, e chiama paron Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Coss'è, paron Fortunato?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Questo xè otto pesse. Quato cai foggi, do cai
baboni, sie, sie, sie boseghe, e un cao baccole.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>E un cao baccole.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>No v'intendo miga.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No intendè? Quattro cai de sfoggi, do cai de
barboni, sie boseghe, e un cao de baracole.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>(El parla in t'una certa maniera...)
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Mandè a casa e pesse, vegniò po mi a tò i
bezzi.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Missier sì, co volè i vostri bezzi, vegnì, che i
sarà parecchiai.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Na pesa abacco.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Come?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tabacco, tabacco.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Ho capìo. Volentiera </p> <stage>(<emph>gli dà tabacco</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Ho perso a scattoa in mare, e in tartana gh'è
puochi e tò tabacco. A Senegaggia e n'ho comprao un puoco,
ma no xè e nostro da Chioza. Tabacco, tabacco de Senegaggia,
e tabacco e pare balini chioppo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Compatìme, paron Fortunato, mi no v'intendo una
maledetta.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Oh bella, bella bella! no intendè? Bella! no
parlo mia foeto, parlo chiozzotto, parlo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Ho capìo. A revéderse, paron Fortunato.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sioìa, paó Izenzo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Schiavo, Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Paron, ve saludo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Putti, andemo. Portè quel pesse con mi. (Mo caro
quel paron Fortunato! El parla, che el consola) </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ottava</head>
<stage><emph>Fortunato, e Titta Nane.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Voleu che andemo, paron Fortunato?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Petè.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa voleu, che aspettemo?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Petè.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Petè, petè, cossa ghe xè da aspettare?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>I ha a potare i terra de atro pesse, e de a
faìna. Petè.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Petémo </p> <stage>(<emph>caricandolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Coss'è to bulare? Coss'è to ciare, coss'è to
zigare?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Oh! tasè, paron Fortunato. Xè qua vostra muggiere
co so sorella Orsetta, e co so sorella Checchina.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Oh, oh mia muggiere, mia muggiere!
</p> <stage>(<emph>con allegria</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena nona</head>
<stage><emph>Libera, Orsetta, Checca, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Paron, cossa feu, che non vegnì a casa?
</p> <stage>(<emph>a Fortunato</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Apetto e pesse, apetto. Ossa fàtu, muggiere?
Tàtu ben, muggiere?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Stago ben, fio: e vu steu ben?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tago ben, tago. Cugnà, saudo; saudo, Checca,
saudo </p> <stage>(<emph>saluta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sioria, cugnà.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Cugnà, bondì sioria.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior Titta Nane gnanca?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Patrone.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Stè molto alla larga, sior. Cossa, gh'aveu paura?
Che Lucietta ve diga roba?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa fàla Lucietta? Stàla ben?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Eh! la sta ben, sì, quella cara zoggia.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Coss'è, no sè più amighe?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh! e come che semo amighe </p> <stage>(<emph>ironico</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>La ne vol tanto ben! </p> <stage>(<emph>con ironia</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Via, putte, tasè. Avemo donà tutto; avemo dito de
no parlare, e no voggio che le possa dire de madesì, e de
qua, de là, che vegnimo a pettegolare.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Oe, muggiere, ho portao de a faìna da
sottovento, de a faìna, e sogo tucco, e faemo a poenta,
faemo.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Bravo! avè portà della farina, de sorgo turco?
Gh'ho ben a caro dasseno.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>E ho portao...
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Vorave, che me disessi... </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Lassè parlare i omeni, lassè parlare </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Caro vu, quietève un pochetto </p> <stage>(<emph>a Fortunato</emph>).</stage>
<p>Vorave, che me disessi, cossa ghe xè stà con Lucietta </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Gnente </p> <stage>(<emph>con malizia</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Gnente?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Gnente via gnente </p> <stage>(<emph>urtando Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Xè meggio cussì, gnente </p> <stage>(<emph>urtando Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Oe, putti poté in terra e sacco faìna
</p> <stage>(<emph>verso la tartana</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mo, via, care creature, se gh'è stà qualcossa,
disèlo. Mi no voggio, che siè nemighe. So, che vualtre sè
bona zente. So, che anca Lucietta la xè una perla.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oh caro!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh che perla!
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh co palicaria!
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa podeu dire de quela putta?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Domandèghelo a Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Chi èlo sto Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Mo via, putte, tasè. Cossa diavolo gh'aveu, che no
ve podè tasentare?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>E chi èlo sto Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No lo cognossè Toffolo Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Quel battelante, no lo cognossè? </p> <stage>(<emph>scendono di tartana col pesce, e un sacco</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Andemo, andemo, el pesse, e a faìna </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Eh! sia maledetto </p> <stage>(<emph>a Fortunato</emph>).</stage>
<p>Cossa gh'ìntrelo con Lucietta?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El se ghe senta darente.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>El vol imparar a laorare a mazzette.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El ghe paga la zucca barucca.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>E po sto baron, per causa soa, el ne strapazza.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mo, me la disè ben grandonazza.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>A casa, a casa, a casa </p> <stage>(<emph>alle donne</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, el n'ha manazzà fina </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El m'ha dito puinetta.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Tutto per causa della vostra perla.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Dov'èlo? dove stallo? dove zìrelo? dove lo
poderavio trovare? </p> <stage>(<emph>affannoso</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe, el sta de casa in cale della Corona, sotto el
sottoportego in fondi per sboccar in canale.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>El sta in casa co bara Trìgolo.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>E el battelo el lo gh'ha in rio de Palazzo, in
fazza a la pescaria, arente al battelo de Checco Bòdolo.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>A mi; lassé far a mi: se lo trovo, lo taggio in
fette co fa l'asiao.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Eh! se lo volè trovare, lo troverè da Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Da Lucietta?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sì, dalla vostra novizza.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No, no la xè più la mia novizza. La voggio lassare,
la voggio impiantare; e quel galiotto de Marmottina, sangue
de diana, che lo voggio scanare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Anemo, a casa ve digo; andemo a casa, andemo.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sì, andemo, burattaora, andemo.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Cossa seu egnue a dire? Cossa seu egnue a fare?
Cossa seu egnue a tegolare? A fare precipitare a fare? Mae e
diana! Se nasse gnente, gnente se nasse, e oggio maccare el
muso, e oggio maccare, e oggio fae stae in letto, e oggio:
in letto, in letto, maleettonazze in letto.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tolè suso! Anca mio mario me manazza. Per causa de
vualtre pettazze, me tocca sempre a tiòre de mezzo a mi, me
tocca. Mo cossa diavolo seu? Mo, che lengua gh'aveu? Avè
promesso de no parlare, e po vegnì a dire, e po vegnì a
fare. Mare de tròccolo, che me volè far desperare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Séntistu?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oe, cossa gh'àstu paura?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mi? gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Se Lucietta perderà el novizzo, so danno.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mi lo gh'ho intanto.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>E mi me lo saverò trovare.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh che spasemi!
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh che travaggi!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Gnanca in mente!
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Gnanca in ti busi del naso </p> <stage>(<emph>partono</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena decima</head>
<stage>Strada con case, come nella prima scena.</stage>
<stage><emph>Toffolo, poi Beppo.</emph></stage>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sì ben, ho fatto male; ho fatto male, ho fatto
male. Co Lucietta no me ne doveva impazzare. La xè novizza;
co ela no me n'ho da impazzare. Checca xè ancora donzela: un
de sti zorni i la metterà in donzelon, e co ela posso fare
l'amore. La se n'ha avuo per male. La gh'ha rason, se la se
n'ha avuo per male. Xè segno, che la me vol ben, xè segno.
Se la podesse vedè almanco! Se ghe podesse un puoco parlare,
la voria pasentare. Xè vegnù paron Fortunato: sì ben, che no
la gh'ha el donzelon, ghe la poderia domandare. La porta xè
serada; no so, se i ghe sia in casa, o se no i ghe sia in
casa </p> <stage>(<emph>si accosta alla casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Vèlo qua, quel furbazzo! </p> <stage>(<emph>uscendo dalla sua casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Se podesse, vorave un puoco spionare </p> <stage>(<emph>si accosta di più</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Olà! olà! sior Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Coss'è sto Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Càvete.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Vara, chiòe! Càvete! Coss'è sto càvete?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Vustu ziogare, che te dago tante peae, quante, che
ti ghe ne può portare?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Che impazzo ve daghio?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa fàstu qua?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Fazzo quel, che voggio, fazzo.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>E mi qua no voggio, che ti ghe staghe.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E mi ghe voggio mo stare. Ghe voggio stare, ghe
voggio.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Va' via, te digo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Made.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Va' via, che te dago una sberla.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mare de diana, ve trarò una pierada </p> <stage>(<emph>raccoglie delle pietre</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>A mi, galiotto? </p> <stage>(<emph>mette mano a un coltello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Làsseme stare, làsseme.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Càvete, te digo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>No me voggio cavare gnente, no me voggio cavare.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Va' via, che te sbuso.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sta' da lonzi, che te spacco la testa </p> <stage>(<emph>con un sasso</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Tìreme, se ti gh'ha cuor.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker>  <stage>(<emph>tira dei sassi, e Beppo tenta cacciarsi sotto</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena undicesima</head>
<stage><emph>Paron Toni esce di casa, poi rientra, e subito ritorna a sortire;
poi Pasqua, e Lucietta</emph></stage>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Cossa xè sta cagnara?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker>  <stage>(<emph>tira un sasso a paron Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Agiuto; i m'ha dà una pierà.
Aspetta, galiotto, che vòi, che ti me la paghe </p> <stage>(<emph>entra in casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi no fazzo gnente a nissun, no fazzo. Cossa me
vegniu a insolentare? </p> <stage>(<emph>prendendo sassi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Metti zo quelle piere.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Metti via quel cortelo.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Via, che te taggio a tocchi </p> <stage>(<emph>sorte con un pistolese</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Paron, fermève </p> <stage>(<emph>trattenendo paron Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Fradei, fermève </p> <stage>(<emph>trattenendo paron Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Lo volemo mazzare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, strambazzo férmete </p> <stage>(<emph>trattiene Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Stè in drio, che ve coppo </p> <stage>(<emph>minacciando con sassi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Zente! </p> <stage>(<emph>gridando</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Creature! </p> <stage>(<emph>gridando</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena dodicesima</head>
<stage><emph>Paron Fortunato, Libera, Orsetta, Checca. Uomini
che portano pesce e farina, ed i suddetti.</emph></stage>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Com'èla? Com'èla? Forti, forti, com'èla?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe! custion.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Custion? poveretta mi! </p> <stage>(<emph>corre in casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Inspiritai, fermève.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Per causa vostra </p> <stage>(<emph>alle donne</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Chi? cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Me maraveggio de sto parlare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì, sì, vualtre tegnì tenzon.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì, sì, vualtre sè zente da precipitare.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sentì, che sproposità!
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sentì, che lengue!
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Ve lo mazzerò su la porta.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Chi?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Quel furbazzo de Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Via, che mi no son Marmottina </p> <stage>(<emph>tira de' sassi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Paron, in casa </p> <stage>(<emph>spingendo Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>In casa, fradelo, in casa </p> <stage>(<emph>spingendo Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Stè ferma.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>In casa, ve digo, in casa </p> <stage>(<emph>lo fa entrare in casa con lei</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Lasseme stare </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' drento, te digo, matto; va' drento </p> <stage>(<emph>lo fa entrare con lei. Serrano la porta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Baroni, sassini, vegnì fuora, se gh'avè coraggio.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Va' in malora </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Vatte a far squartare </p> <stage>(<emph>lo spinge via</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Coss'è sto spenzere? Cossa xè sto parlare?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Va' la, va' la, che debotto, se te metto e ma a
torno, te fazzo egnì fuora e buele pe a bocca.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Ve porto respetto, ve porto, perché sè vecchio, e
perché sè cugnà de Checchina. Ma sti baroni, sti cani sangue
de diana, me l'ha da pagare </p> <stage>(<emph>verso la porta di Toni</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena tredicesima</head>
<stage><emph>Titta Nane con pistolese, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Vàrdete, che te sbuso </p> <stage>(<emph>contro Toffolo, battendo il pistolese per terra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Agiuto! </p> <stage>(<emph>si tira alla porta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Saldi. Fermève </p> <stage>(<emph>lo ferma</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>No fè!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Tegnilo.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Lassème andare, lassème </p> <stage>(<emph>si sforza contro Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Agiuto! </p> <stage>(<emph>dà nella porta, che si apre, e cade dentro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Titta Nane, Titta Nane, Titta Nane
</p> <stage>(<emph>tenendolo e tirandolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Menèlo in casa, menèlo </p> <stage>(<emph>a Fortunato</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No ghe voggio vegnire </p> <stage>(<emph>sforzandosi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Ti gh'ha ben da egnire </p> <stage>(<emph>lo tira in casa per forza</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oh che tremazzo!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh che batticuore!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker>  <stage>(<emph>cacciando di casa Toffolo</emph>).</stage> <p>Va' via de qua.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker>  <stage>(<emph>cacciando Toffolo</emph>).</stage> <p>Va' in malora.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Scarcavalo </p> <stage>(<emph>via</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Scavezzacolo </p> <stage>(<emph>via, e serra la porta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Cossa diseu, creature? </p> <stage>(<emph>a Libera e Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>To danno </p> <stage>(<emph>via</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Magari pezo </p> <stage>(<emph>via</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sangue de diana, che li vòi querelare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2></div1>
<div1 type="atto">
<head>Atto secondo</head>
<div2 type="scena">
<head>Scena prima</head>
<stage>Cancelleria Criminale.</stage>
<stage><emph>Isidoro al tavolino scrivendo, poi Toffolo, poi il
Comandadore.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker>  <stage>(<emph>sta scrivendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo sió Canciliere.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mi no son el Cancelier; son el Cogitor.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo sió Cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa vustu?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>L'abbia da savere, che un baron, lustrissimo,
m'ha fatto impazzo, e el m'ha manazao col cortelo, e el me
voleva dare, e po dopo xè vegnù un'altra canaggia,
lustrissimo...
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Siestu maledetto! Lassa star quel lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mo no, sió Cogitore, la me staga a sentire, e
cussì, comuodo, ch'a ghe diseva, mi no ghe fazzo gnente, e i
m'ha dito, che i me vuol amazzare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vien qua; aspetta </p> <stage>(<emph>prende un foglio per scrivere</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So qua, lustrissimo. (Maledii! I me la gh'ha da
pagare).
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi èstu ti?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So battelante, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa gh'àstu nome?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Toffolo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>El cognome?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Zavatta.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ah! no ti xè <emph>Scarpa</emph>, ti xè zavata.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Zavatta, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Da dove xèstu?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So chiozzotto, da Chiozza.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Àstu padre?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mio pare, lustrissimo, el xè morto in mare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa gh'avevelo nome?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Toni Zavatta, Baracucco.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E ti gh'àstu nissun sorannome?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi no, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Xè impossibile, che no ti gh'abbi anca ti el to
sorannome.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Che sorannome vuolla, che gh'abbia?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Dime, caro ti: no xèstu stà ancora, me par, in
canceleria?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sió sì, una volta me son vegnù a esaminare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Me par, se no m'ingano, d'averte fatto citar col
nome de Toffolo Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi so Zavatta, no so Marmottina. Chi m'ha messo
sto nome, xè stao una carogna, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Debotto te dago un lustrissimo su la copa.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>L'abbia la bontà de compatire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi xè quei che t'ha manazzà?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Paron Toni Canestro, e so fradello, Beppe
Cospettoni, e po dopo Titta Nane Moletto.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gh'aveveli arme?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mare de diana se i ghe n'aveva! Beppe Cospettoni
gh'aveva un cortelo da pescaore. Paron Toni xè vegnuo fuora
con un spadon da taggiare la testa al toro, e Titta Nane
gh'aveva una sguèa de quele che i tien sotto pope in
tartana.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>T'hai dà? T'hai ferìo?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Made. I m'ha fatto paura.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per cossa t'hai manazzà? Per cossa te voleveli
dar?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Per gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Aveu crià? Ghe xè stà parole?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi no gh'ho dito gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Xèstu scampà? T'àstu defeso? Come xèla fenìa?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi so stà là... cussì... Fradei, digo, se me volè
mazzare, mazzème, digo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ma come xèla fenìa?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Xè arrivao delle buone creature, e i li ha fatti
desmettere, e i m'ha salvao la vita.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi xè stà ste creature?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Paron Fortunato Cavicchio, e so muggiere donna
Libera Galozzo, e so cugnà Orsetta Meggiotto, e un'altra so
cugnà Checca Puinetta.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Sì, sì, le cognosso tutte custìe. Checca tra le
altre xè un bon tocchetto) </p> <stage>(<emph>scrive</emph>).</stage> <p>Ghe giera altri presenti?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Ghe giera donna Pasqua Fersora e Lucietta
Panchiana.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Oh! anca queste so chi le xè). </p> <stage>(<emph>scrive</emph>).</stage>
<p>Gh'àstu altro da dir?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi no, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Fàstu nissuna istanza ala giustizia?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>De cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Domandistu, che i sia condanai in gnente?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo sì.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>In cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>In galìa, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ti sulle forche, pezzo de aseno.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi, sior? Per cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, via pampalugo. Basta cussì, ho inteso tutto
</p> <stage>(<emph>scrive in un piccolo foglio</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(No vorave, che i me vegnisse anca lori a
querelare, perché gh'ho tratto delle pierae. Ma che i vegna
pure; mi so stà el primo a vegnire, e chi è 'l primo, porta
via la bandiera) </p> <stage>(<emph>da sé</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker>  <stage>(<emph>suona il campanello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Andè a citar sti testimoni </p> <stage>(<emph>s'alza</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Lustrissimo sì, la sarà servida.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo, me raccomando.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Bondì, Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Zavatta, per servirla.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sì, zavatta, senza siòla, senza tomera, senza
sesto, e senza modelo </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>El me vol ben el sió cogitore </p> <stage>(<emph>al Comandatore ridendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Sì, me n'accorzo. Xèli per vu sti testimoni?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sió sì, sió comandadore.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Ve preme, che i sia citai?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Me preme seguro, sió comandadore.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Me paghereu da bever?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Volentiera, sió comandadore.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Ma mi no so miga dove, che i staga.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Ve l'insegnerò mi, sió comandadore.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Bravo sior Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Sieu maledetto, sió comandadore </p> <stage>(<emph>partono</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena seconda</head>
<stage>Strada, come nella prima scena dell'atto primo.</stage>
<stage><emph>Pasqua, e Lucietta escono dalla loro casa, portando le
loro sedie di paglia, i loro scagni, e i loro cuscini, e siedono, e si
mettono a lavorare merletti.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Àle mo fatto una bella cossa quelle pettazze?
Andare a dire a Titta Nane, che Marmottina m'è vegnù a
parlare?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E ti àstu fatto ben a dire ai to fradei quelo, che
ti gh'ha dito?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E vu, siora? No avè dito gnente, siora?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì ben; ho parlà anca mi, e ho fatto mal a
parlare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Malignazo! Aveva zurà anca mi de no dire.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>La xè cussì, cugnà, credème, la xè cussì. Nualtre
femene, se no parlemo, crepemo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe; no voleva parlare, e no m'ho podesto
tegnire. Me vegniva la parola ala bocca, procurava a
ingiottire e me soffegava. Da una recchia i me diseva: tasi,
da quell'altra i diseva: parla. Oe, ho serà la recchia del
tasi, e ho slargà la recchia del parla; e ho parlà fina che
ho podesto.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Me despiase, che i nostri omeni i ha avuo da
precipitare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Eh! gnente. Toffolo xè un martuffo; no sarà
gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Beppe vol licenziar Orsetta.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ben! El ghe ne troverà un'altra; a Chiozza no
gh'è carestia de putte.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No, no; de quarantamile aneme, che semo, mi credo,
che ghe ne sia trentamile de donne.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E quante, che ghe ne xè da maridare!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Per questo, védistu? me despiase, che se Titta
Nane te lassa, ti stenterà a trovarghene un altro.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa gh'òggio fatto mi a Titta Nane?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Gnente non ti gh'ha fatto; ma quele pettegole l'ha
messo suso.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se el me volesse ben, nol ghe crederave.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No sàstu, che el xè zeloso?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De cossa? No se può gnanca parlare? No se può
ridere? No se se può devertire? I omeni i sta diese mesi in
mare; e nualtre avemo da star qua muffe muffe a tambascare
co ste malignaze mazzocche?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oe, tasi, tasi; el xè qua Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh! el gh'ha la smara. Me n'accorzo, col gh'ha
la smara.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No ghe star a fare el muson.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se el me lo farà elo, ghe lo farò anca mi.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Ghe vustu ben?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi sì.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mòlighe, se ti ghe vol ben.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi no, varè.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo via, no buttare testarda.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh! piuttosto crepare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo che putta morgnona!</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena terza</head>
<stage><emph>Titta Nane, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>(La voria licenziare; ma no so come fare) </p> <stage>(<emph>da sé</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Vàrdelo un poco) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Eh! che ho da vardare il mio merlo mi, ho da
vardare) </p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Ghe pesterave la testa su quel balon!) </p> <stage>(<emph>da sé</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>(No la me varda gnanca. No la me gh'ha gnanca in
mente).
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sioria, Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Sioria.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Saludilo) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Figurève, se voggio esser la prima mi!)
</p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Gran premura de laorare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Cossa diseu? Semio donne de garbo, fio?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Sì, sì, co se puol, se fa ben a spessegare, perché
co vien dei zoveni a sentarse arente, no se puol laorare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker>  <stage>(<emph>tossisce con caricatura</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Mòlighe) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Made).
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Donna Pasqua, ve piase la zucca barucca?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Varè vedè! Per cossa me lo domandeu?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Perché gh'ho la bocca.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker>  <stage>(<emph>sputa forte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Gran cataro, patrona!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>La zucca me fa spuare </p> <stage>(<emph>lavorando senza alzar gli occhi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cussì v'avessela soffegà </p> <stage>(<emph>con isdegno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Possa crepare chi me vuol male </p> <stage>(<emph>come sopra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>(Orsù, l'ho dita, e la voggio fare). Donna Pasqua,
parlo co vu, che sè donna. A vu v'ho domandà vostra cugnà
Lucietta, e a vu ve digo, che la licenzio.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Varè che sesti! Per cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Per cossa, per cossa!...
</p></sp>
<sp><speaker>lucietta</speaker>  <stage>(<emph>s'alza per andar via</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Dove vastu?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Dove, che voggio </p> <stage>(<emph>va in casa, e a suo tempo ritorna</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No stè a badare ai pettegolezzi </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>So tutto, e me maraveggio de vu, e me maraveggio de
ela.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo se la ve vol tanto ben.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Se la me volesse ben, no la me volterave le spale.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Poverazza! La sarà andada a pianzere, la sarà
andada.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Per chi a pianzer? Per Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo no, Titta Nane, mo no, che la ve vol tanto ben!
che co la ve vede andar in mare, ghe vien l'angossa. Co vien
suso dei temporali, la xè mezza matta; la se stremisse per
causa vostra. La se leva suso la notte, la va al balcon a
vardar el tempo. La ve xè persa drio, no la varda per altri
occhi, che per i vostri.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>E perché mo no dirme gnanca una bona parola?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No la puol; la gh'ha paura; la xè propriamente
ingropà.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No gh'ho rason fursi de lamentarme de ela?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Ve conterò mi, come che la xè stà.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Sior no; vòi, che ela mel diga, e che la confessa,
e che la me domanda perdon.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Ghe perdonereu?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Chi sa? Poderave esser de sì. Dove xèla andà?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Vèla qua, vèla qua, che la vien.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Tolè, sior, le vostre scarpe, le vostre cordele,
e la vostra zendalina che m'avè dà </p> <stage>(<emph>getta tutto in terra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh poveretta mi! Xèstu matta? </p> <stage>(<emph>raccoglie la roba, e la mette sulla seggiole</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>A mi sto affronto?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No m'aveu licenzià? Tolè la vostra roba, e
pettèvela.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Se parlerè co Marmottina, lo mazzerò.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh viva diana! M'avè licenzià, e me voressi anca
mo comandare?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>V'ho licenzià per colù, v'ho licenzià.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Me maraveggio anca, che crediè, che Lucietta se
voggia taccare con quel squartao.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>So brutta, so poveretta, so tutto quel che volè;
ma gnanca co un battelante no me ghe tacco.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Per cossa ve lo feu sentar arente? Per cossa toleu
la zucca barucca?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Varè, che casi!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Varè, che gran criminali!
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mi, co fazzo l'amore, no voggio, che nissun possa
dire. E la voggio cussì, la voggio. Mare de diana! A Titta
Nane nissun ghe l'ha fatta tegnire. Nissun ghe la farà
portare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Varè là, che spuzzetta </p> <stage>(<emph>si asciuga gli occhi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mi so omo, saveu? so omo. E no son un putelo,
saveu?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker>  <stage>(<emph>piange mostrando di voler piangere</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Cossa gh'àstu? </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente </p> <stage>(<emph>piangendo dà una spinta a donna Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Ti pianzi?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Da rabbia, da rabbia, che lo scanerave co le mie
man.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Via, digo! Cossa xè sto fifare? </p> <stage>(<emph>accostandosi a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Andè in malora.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Sentìu, siora? </p> <stage>(<emph>a donna Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo no gh'àla rason? Se sè pezo d'un can.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Voleu ziogare, che me vago a trar in canale?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Via, matto!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Lassè, che el vaga, lassè </p> <stage>(<emph>come sopra, piangendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Via, frascona!
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Gh'ho volesto ben, gh'ho volesto </p> <stage>(<emph>intenerendosi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E adesso no più? </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa voleu? Se no la me vuole.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Cossa distu, Lucietta?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Lassème stare, lassème.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Tiò le to scarpe, tiò la to cordela, tiò la to
zendalina </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(No voggio gnente, no voggio).
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Vien qua, senti.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Lassème stare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Dighe una parola.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Vegnì qua, Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Made.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo via </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No voggio.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Debotto ve mando tutti do a far squartare.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quarta</head>
<stage><emph>Il Comandadore, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Seu vu, donna Pasqua, muggier de paron Toni
Canestro? </p> <stage>(<emph>a Psqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Missiersì, cossa comandeu?
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>E quella xèla Lucietta, sorella de paron Toni?
</p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sior sì: cossa voressi da ela?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh poveretta mi! Cossa vuorlo el comandadore?)
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Ve cito per ordine de chi comanda, che andè
subito a Palazzo in cancelaria a esaminarve.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Per cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Mi no so altro. Andè, e obbedì, pena diese
ducati, se no gh'andè.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Per la custion) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh! mi no ghe voggio andare).
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Oh! bisognerà ben, che gh'andemo).
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Xèla quella la casa de paron Vicenzo?
</p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sior sì, quella.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>No occorr'altro. La porta xè averta, anderò de
suso </p> <stage>(<emph>entra in casa</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quinta</head>
<stage><emph>Pasqua, Lucietta, e Titta Nane.</emph></stage>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Aveu sentìo, Titta Nane?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Ho sentìo. Quel furbazzo de Marmottina m'averà
querelao. Bisogna, che me vaghe a retirare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E mio mario?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E i mi fradeli?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh poverete nu! Va' là, va' a la riva va'a vede,
se ti li catti, vàli a avisare. Mi anderò a cercare paron
Vicenzo, e mio compare Dottore, anderò da la Lustrissima,
anderò da sior Cavaliere. Poveretta mi, la mia roba, el mio
oro, la mia povera ca, la mia povera ca! </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sesta</head>
<stage><emph>Lucietta, e Titta Nane.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Vedeu, siora? Per causa vostra.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi? Coss'òggio fatto? Per causa mia?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Perché no gh'avè giudicio; perché sè una frasca.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' in malora, strambazzo.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Anderò via bandìo, ti sarà contenta.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Bandìo ti anderà? Viè qua. Per cossa bandìo?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Ma se ho d'andare, se m'ha da bandire; Marmottina
lo vòi mazzare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Xèstu matto?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>E ti, e ti, ti me l'ha da pagare </p> <stage>(<emph>a Lucietta minacciandola</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi? Che colpa ghe n'òggio?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Vàrdete da un desperao, vàrdete.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe, oe, vien el comandadore.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Poveretto mi! Presto, che no i me vede, che no i me
fazze chiapare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Can, sassin, el va via, el me manazza. Xèlo
questo el ben, che el me vuole? Mo, che omeni! Mo, che
zente! No, no me voggio più maridare. Più tosto me voggio
andar a negare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena settima</head>
<stage><emph> Il Comandadore di casa ecc. e paron Fortunato.</emph></stage>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Mo, caro paron Fortunato, sè omo, savè cossa che
xè ste cosse.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Mi a suso no e so mai stao, a suso. Cancelaìa
mai stao mi cancelaìa.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>No ghe sè mai stà in cancelaria?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sió no, sió no, so mai stao.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Un'altra volta no dirè più cussì.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>E pe cossa gh'ha a andà mia muggiere?
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Per esaminarse.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Le cugnae anca?
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Anca ele.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Anca e putte a andare? E putte, anca e putte?
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>No vàle co so sorella maridada? Cossa gh'àle
paura?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>E pianse, e ha paura, no le vuò andare.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Se no le gh'anderà, sarà pezo per ele. Mi ho
fatto el mio debito. Farò la riferta, che sè citai, e
pensèghe vu </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Bisogna andare, bisogna; bisogna andare,
muggiere. Muggiere, méttite el ninzoetto, muggiere. Cugnà
Orsetta e ninzoetto. Cugnà Checca e ninzoetto. Bisogna
andare </p> <stage>(<emph>forte verso la scena</emph>).</stage> <p>Bisogna, bisogna, andare.
Maledìo, e baruffe, i baroni, furbazzi. Via pétto, trighève, cossa feu?
Donne, femene: maledìo, maledìo, pétto. Ve vegnio a petubare,
ve vegnio a petubare </p> <stage>(<emph>entra in casa</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ottava</head>
<stage>Cancelleria.</stage>
<stage><emph>Isidoro, e paron Vicenzo.</emph></stage>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>La vede, lustrissimo, la xè una cossa da gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mi no ve digo, che la sia una gran cossa. Ma ghe
xè l'<emph>indolenza</emph> ghe xè la nomina dei testimoni; xè <emph>incoà</emph>
el processo: la Giustizia ha d'aver el so logo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Crédela mo, lustrissimo: che colù, che xè vegnù a
querelare, sia innocente? L'ha tratto anca elo dele pierae.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Tanto meggio. Co la formazion del processo
rileveremo la verità.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>La diga, lustrissimo: no la se poderave giustare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ve dirò: se ghe fusse la pase de chi xè offeso,
salve le spese del processo, la se poderave giustar.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Via, lustrissimo; la me cognosse, so qua mi, la
me varda mi.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ve dirò, paron Vicenzo. V'ho dito, che la se
poderave giustar; perché fin adesso dal costituto
dell'indolente no ghe xè gran cosse. Ma no so quel, che
possa dir i testimoni; e almanco ghe ne vòi esaminar
qualchedun. Se no ghe sarà delle cosse di più; che no ghe
sia ruze vecchie, che la baruffa no sia stada premeditada,
che no ghe sia prepotenze, pregiudizi del terzo, o cosse de
sta natura, mi anzi darò man a l'aggiustamento. Ma mi per
altro no vòi arbitrar. Son cogitor, e no son cancelier, e ho
da render conto al mio principal. El cancelier xè a Venezia,
da un momento all'altro el s'aspetta. El vederà el
processetto; ghe parlerè vu, ghe parlerò anca mi; a mi utile
no me ne vien, e no ghe ne voggio. Son galantomo, me
interesso volentiera per tutti; se poderò farve del ben, ve
farò del ben.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Ela parla da quel signor, che la xè; e mi so
quel, che averò da fare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per mi, ve digo, no voggio gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Via, un pesse, un bel pesse.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh! fina un pesse, sì ben. Perché gh'ho la tola,
ma anca a mi me piase far le mie regolette.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Eh! lo so, che sió cogitore el xè de bon gusto,
sió cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa voleu far? Se laora; bisogna anca
devertirse.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>E ghe piase i ninzoletti a sió cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Orsù bisogna, che vada a spedir un omo. Stè qua.
Se vien sta zente, disèghe, che adesso torno. Disèghe ale
donne, che le vegna a esaminarse, che no le gh'abbia paura,
che son bon con tutti, e co le donne son una pasta de
marzapan </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena nona</head>
<stage><emph>Vicenzo solo.</emph></stage>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Sió sì, el xè un galantomo; ma in casa mia nol
ghe bàzzega. Dale mie donne nol vien a far careghetta. Sti
siori dalla perucca co nualtri pescaori no i ghe sta ben. Oh
per diana! Vèle qua che le se viè a esaminare. Aveva paura,
che no le ghe volesse vegnire. Le gh'ha un omo con ele. Ah!
sì, el xè paron Fortunato. Vegnì, vegnì, creature, che no
gh'è nissun.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena decima</head>
<stage><emph>Pasqua, Lucietta, Orsetta, Checca, tutte in
ninzoletto. Paron FORTUNATO, ed il suddeto.</emph></stage>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Dove sémio?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Dove andémio?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oh poveretta mi! No ghe so mai vegnua in sto
liogo.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Parò Izenzo, sioria, parò Izenzo
</p> <stage>(<emph>saluta paron Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Paron Fortunato </p> <stage>(<emph>salutandolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Me trema le gambe, me trema.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E mi? Oh che spasemo, che me sento!
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Doe xèlo e sió canceliere? </p> <stage>(<emph>a Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Nol ghe xè; el xè a Venezia el sió canceliere. Ve
vegnirà a esaminare el sió cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>(Oe, el cogitore!) </p> <stage>(<emph>a Orsetta urtandola, facendo vedere, che lo conoscono molto</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Oe, quel lustrissimo inspiritao) </p> <stage>(<emph>a Checca urtandola, e ridendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Àstu sentìo? Ne esaminerà el cogitore) </p> <stage>(<emph>a  Lucietta con piacere</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Oh! gh'ho da caro. Almanco lo cognossemo)
</p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Sì, el xè bonazzo) </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(V'arecordeu, che l'ha comprà da nu sie brazza
de merlo da trenta soldi, e el ne l'ha pagà tre lire?) </p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena undicesima</head>
<stage><emph>Isidoro, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa feu qua?
</p></sp>
<sp><speaker>TUTTE LE DONNE</speaker> <p>Lustrissimo, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa voleu? Che ve esamina tutti in t'una volta?
Andè in sala, aspettè; ve chiamerò una alla volta.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Prima nu.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Prima nu.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Semo vegnue prima nu.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mi no fazzo torto a nissun: ve chiamerò per
ordene, come che troverò i nomi scritti in processo. Checca
xè la prima. Che Checca resta, e vualtre andè fora.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mo za, seguro, la xè zovenetta </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No basta miga. Bisogna esser fortunae </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Gran donne! Le vol dir certo. Le vol dir, se le
credesse de dir la verità).
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Andemo fuoa, andemo fuoa andemo </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe, sió cogitore: no la ne fazza star qua tre
ore, che gh'avemo da fare, gh'avemo </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sì, sì ve destrigherò presto.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, ghe la raccomando, sàlo? El varda ben, che la
xè una povera innocente </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>In sti loghi no ghe xè pericolo de ste cosse.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>(El xè tanto ingalbanìo, che me fido puoco) </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena dodicesima</head>
<stage><emph>Isidoro, e Checca, poi il Comandadore.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vegnì qua, fia, sentève qua </p> <stage>(<emph>siede</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Eh! sior no, stago ben in piè.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sentève, no ve voggio véder in piè.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Quel, che la comanda </p> <stage>(<emph>siede</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa gh'aveu nome?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>G'ho nome Checca.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>El cognome?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Schiantina.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gh'aveu nissun soranome?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh giusto soranome!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No i ve dise Puinetta?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh! certo, anca elo me vuol minchionare </p> <stage>(<emph>s'ingrugna</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via se sè bella, siè anca bona. Respondème: Saveu
per cossa che siè chiamada qua a esaminarve?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Sior sì, per una baruffa.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Contème come, che la xè stada.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Mi no so gnente, che mi no ghe giera. Andava a ca
co mia sorella Libera, e co mia sorella Orsetta, e co mio
cugnà Fortunato; e ghe giera paron Toni, e Beppe Cospettoni,
e Titta Nane, che i ghe voleva dare a Toffolo Marmottina, e
elo ghe trava delle pierae.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per cossa mo ghe voléveli dar a Toffolo
Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Perché Titta Nane fa l'amore co Lucietta
Panchiana, e Marmottina ghe xè andao a parlare, e el gh'ha
pagao la zucca barucca.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ben; ho capio, basta cussì. Quanti anni gh'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El vuol saver anca i anni?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Siora sì; tutti chi se esamina, ha da dir i so
anni; e in fondo dell'esame se scrive i anni. E cussì quanti
ghe n'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh! mi no me li scondo i mi anni. Disisette
fenii.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Zurè d'aver dito la verità.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>De cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Zurè, che tutto quel, che avè dito nel vostro
esame, xè la verità!
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Sior sì, zuro, che ho dito la verità.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>El vostro esame xè finio.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Posso andar via donca.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No, fermève un pochetto. Come steu de morosi?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh! mi no ghe n'ho morosi.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No disè busie.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Òggio da zurare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No, adesso no avè più da zurar; ma le busie no
sta ben a dirle. Quanti morosi gh'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh mi! nissun me vuol, perché son poveretta.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Voleu, che ve fazza aver una dota?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Magari!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se gh'avessi la dota, ve marideressi?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Mi sì, lustrissimo, che me marideria.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gh'aveu nissun per le man?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Chi vorlo, che gh'abbia?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gh'aveu nissun, che ve vaga a genio?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El me fa vergognare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No ve vergognè, semo soli; parlème con libertà.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Titta Nane, se lo podesse avere, mi lo chiorave.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No xèlo el moroso de Lucietta?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El la gh'ha licenzià.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se el l'ha licenziada, podemo véder, se el ve
volesse.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>De quanto sarala la dota?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>De cinquanta ducati.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh sior sì! Cento me ne dà mio cugnà. Altri
cinquanta me ne ho messi da banda col mio balon. Mi credo,
che Lucietta no ghe ne daghe tanti.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Voleu, che ghe fazza parlar a Titta Nane?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Magari, lustrissimo!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Dove xèlo?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>El xè retirà.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Dove?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Ghel dirò in t'una recchia, che no voria, che
qualcun me sentisse </p> <stage>(<emph>gli parla nell'orecchia</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ho inteso. Lo manderò a chiamar. Ghe parlerò mi,
e lassè far a mi. Andè, putta, andè, che no i diga, se me
capì </p> <stage>(<emph>suona il campanello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Uh! caro lustrissimo benedetto.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>La comandi.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Che vegna Orsetta.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Subito </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ve saverò dir. Ve vegnirò a trovar.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Lustrissimo sì </p> <stage>(<emph>s'alza</emph>).</stage> <p>Magari, che ghe la fasse véder a
Lucietta! Magari!</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena tredicesima</head>
<stage><emph>Orsetta, e detti, poi il Comandadore.</emph></stage>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Tanto ti xè stada? Cossa t'àlo esaminà?)
</p> <stage>(<emph>piano a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Oh sorela! Che bel esame, che ho fatto! Te
conterò tutto) </p> <stage>(<emph>a Orsetta e parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vegnì qua, sentève.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì </p> <stage>(<emph>siede con franchezza</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Oh, la xè più franca custìa!) Cossa gh'aveu
nome?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Orsetta Schiantina.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Detta?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Coss'è sto detta?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gh'aveu soranome?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Che soranome vorlo, che gh'abbia?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No ve dìseli de soranome Meggiotto?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>In veritae, lustrissimo, che se no fusse dove che
son, ghe vorave pettenare quella perucca.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oe parlè con rispetto.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Cossa xè sto Meggiotto? I meggiotti a Chiozza xè
fatti col semolei e colla farina zala; e mi no son né zala
né del color dei meggiotti.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via no ve scaldè, patrona, che questo no xè logo
da far ste scene. Respondème a mi. Saveu la causa, per la
qual sè vegnua a esaminarve?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior no.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ve lo podeu immaginar?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior no.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Saveu gnente de una certa baruffa?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>So, e no so.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, contème quel, che savè.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Che el me interoga, che responderò.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Custìa xè de quele, che fa deventar matti i
poveri cogitori). Conosseu Toffolo Zavatta?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior no.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Toffolo Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Saveu, che nissun ghe volesse dar?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mi no posso saver, che intenzion che gh'abbia la
zente.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Oh che dretta!) Aveu visto nissun con de le arme
contro de elo?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi gièrili?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No m'arecordo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se i nominerò, ve i arecordereu?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Se la i nominerà, ghe responderò.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Siestu maladetta! La me vuol far star qua fin
sta sera) Ghe giera Titta Nane Moletto?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ghe giera paron Toni Canestro?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ghe giera Beppo Cospettoni?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Brava, siora Meggiotto.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>El diga: gh'àlo nissun soranome elo?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via via manco chiaccole </p> <stage>(<emph>scrivendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Oh! ghe lo metterò mi: el sior cogitore
giazzao).
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Toffolo Marmottina àlo tratto de le pierae?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì, el ghe n'ha tratto (Magari in te la
testa del cogitore).
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa diseu?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Gnente, parlo da mia posta. No posso gnanca
parlare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per cossa xè nato sta contesa?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Cossa vorlo, che sappia?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Oh son debotto stuffo!) Saveu gnente, che Titta
Nane gh'avesse zelusia de Toffolo Marmottina?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì; per Lucietta Panchiana.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Saveu gnente, che Titta Nane abbia licenzià
Lucietta Panchiana?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior sì, ho sentìo a dir, che el la gh'ha
licenzià.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Checca ha dito la verità. Vederò de farghe sto
ben). Oh! via, debotto sè destrigada. Quanti anni gh'aveu?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh ca de dia! Anca i anni el vuol savere?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Siora sì, anca i anni.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>El li ha da scrivere?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>I ho da scriver.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Ben; che el scriva... disnove.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker>  <stage>(<emph>scrive</emph>).</stage> <p>Zurè d'aver dito la verità.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Ho da zurare?
</p>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Zurè d'aver dito la verità.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Ghe dirò: co ho da zurare, veramente ghe n'ho
venti quattro.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mi no ve digo, che zurè di anni, che a vualtre
donne sto zuramento nol se pol dar. Ve digo che zurè, che
quel, che avè dito in te l'esame, xè la verità.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh sior sì, zuro.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker>  <stage>(<emph>suona il campanello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Chi vorla?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Donna Libera.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>La servo </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Varè. Anca i anni se gh'ha da dire!) </p> <stage>(<emph>s'alza</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quattordicesima</head>
<stage><emph>Donna Libera, e detti, poi il Comandadore.</emph></stage>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>(T'àstu destrigà?) </p> <stage>(<emph>ad Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Oe, sentì. Anca i anni, che se gh'ha, el vuol
savere).
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>(Bùrlistu?).
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(E bisogna zurare) </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>(Varè che sùghi! s'ha da dire i so anni, e s'ha da
zurare? So ben quel, che farò mi. Oh! i mi anni no li voggio
dire, e no voggio zurare).
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>O via, vegnì qua, sentève.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker>  <stage>(<emph>non risponde</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oe, digo, vegnì qua, sentève </p> <stage>(<emph>facendole cenno, che si sieda</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker>  <stage>(<emph>va a sedere</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi seu?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker>  <stage>(<emph>non risponde</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Respondè, chi seu? </p> <stage>(<emph>urtandola</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sior.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi seu?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Cossa dìsela?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Seu sorda? </p> <stage>(<emph>forte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Ghe sento puoco.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Stago fresco!) Cossa gh'aveu nome?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Piase?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>El vostro nome.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>La diga un poco più forte.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Eh! che no voggio deventar matto </p> <stage>(<emph>suona il campanello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>La comandi.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Che vegna drento quell'omo.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Subito </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Andè a bon viazo </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sior?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Andè via de qua </p> <stage>(<emph>spingendola, perchè se ne vada</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>(Oh! l'ho scapolada pulito. I fatti mì, no ghe li
voggio dire) </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quindicesima</head>
<stage><emph>Isidoro, poi paron Fortunato, poi il Comandadore.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sto mistier xè bello, civil, decoroso, anca
utile. Ma delle volte xè cosse da deventar matti.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tissimo sió cogitore, tissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi seu?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Fortunato Aichio.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Parlè schietto, se volè che v'intenda. Capisso
per discrezione: paron Fortunato Cavicchio. Saveu per cossa,
che siè cità a esaminarve?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sió sì, sió.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via donca: disè per cossa, che sè vegnù?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>So egnù, peché me ha dito e comandadore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Bella da galantomo! So anca mi, che sè vegnù,
perché ve l'ha dito el comandador. Saveu gnente de una certa
baruffa?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sió sì, sió.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, disème, come che la xè stada.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>L'ha a saere, che ancuò so egnù da mare, e so
rivao a Igo co a tatana; e xè egnuo mia muggiere, e a cugnà
Ossetta, e a cugnà Checca.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se no parlè più schietto, mi no ve capisso.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sió sì, sió. Andando a ca co mia muggiere, e co
mia cugnà, ho isto paró Toni, ho isto, e bara Beppe ho isto,
e Titta Nane Moetto, e Toffolo Maottina; e paró Toni
<emph>tiffe</emph>, a spada; e Beppe <emph>alda, alda</emph>, o ottello; e
Maottina <emph>tuffe, tuffe</emph> pierae. È egnuo Titta Nane, è egnuo
Titta Nane. <emph>Lago, lago</emph> co paosso, <emph>lago</emph>. Tia, mola,
baacca. Maottina è caccao, e mi no so atro. M'àla capio?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gnanca una parola.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Mi pao chiozzotto, utissimo. De che paese xèla,
utissimo?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mi son venezian; ma no ve capisso una maledetta.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Omàndela e tona a die?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Comàndela e tona a dire? a dire? a dire?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Va' in malora, va' in malora, va' in malora.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tissimo </p> <stage>(<emph>partendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Papagà maledetto!
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tissimo </p> <stage>(<emph>allontanandosi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se el fusse un processo de premura poveretto mi!
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sió cogitore! Tissimo </p> <stage>(<emph>sulla porta, e parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>El diavolo, che te porta! </p> <stage>(<emph>suona il campanello</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Son a servirla.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Licenziè quelle donne, mandèle via, che le vaga
via, che no vòi sentir altro.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Subito </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sedicesima</head>
<stage><emph>Isidoro, poi Pasqua, e Lucietta, poi il Comandadore.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Bisogna dar in impazienze per forza.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Per cossa ne màndelo via? </p> <stage>(<emph>con calore</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Per cossa no ne vorlo esaminare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Perché son stuffo.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì, sì, caretto, savemo tutto.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>L'ha sentìo quele, che g'ha premesto, e nualtre
semo scoazze.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>La fenìmio?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Puinetta el l'ha tegnua più d'un'ora.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E Meggiotto quanto ghe xèla stada?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ma nu anderemo da chi s'ha d'andare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E se faremo fare giustizia.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No savè gnente. Sentì.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Cossa voravelo dire?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa ne voravelo infenocchiare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vualtre sè parte interessada; no podè servir per
testimonio.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No xè vero gnente, no xè vero gnente. No semo
interessà, no xè vero gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E anca nu volemo testimoniare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Fenìla, una volta.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E se faremo sentire.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E saveremo parlare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sieu maledette.
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa gh'è?
</p></sp>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Xè vegnù el lustrissimo sior cancelier.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh! giusto elo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Anderemo da elo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Andè, dove diavolo che volè. Bestie, diavoli,
satanassi </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Mare de diana! che ghe la faremo tegnire </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Viva cocchietto, che ghe la faremo portare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2></div1>
<div1 type="atto">
<head>Atto terzo</head>
<div2 type="scena">
<head>Scena prima</head>
<stage>Strada con case, come nelle altre scene.</stage>
<stage><emph>Beppo solo.</emph></stage>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>No m'importa; che i me chiappe, se i me vo'
chiapare. Anderò in preson; no m'importa gnente; ma mi
retirà no ghe voggio più stare. No muoro contento, se a
Orsetta no ghe dago una slepa. E a Marmottina ghe voggio
taggiare una recchia, se credesse d'andare in galìa, se
credesse. La porta xè serà de custìe, xè serà anca da mi, xè
serà. Lucietta e mia cugnà le sarà andae a parlare per mi e
per mio fradello Toni; e custìe le sarà andae a parlare per
Marmottina. Sento zente, sento. Me pare sempre d'aver i
zaffi alla schina. Zitto, zitto, che viè Orsetta. Viè, viè,
che te voggio giustare.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena seconda</head>
<stage><emph>Libera, Orsetta, e Checca col ninzoletto sulle spalle,
e detto.</emph></stage>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Beppe! </p> <stage>(<emph>amorosamente</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>El mio caro Beppe!
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>In malora, va'.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Con chi la gh'àstu?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>A chi in malora?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>In malora quante che sè.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Vaghe ti in malórzega </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Tasi </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage> <p>Cossa t'avémio fatto?
</p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Ti sarà contenta, anderò in preson; ma avanti, ch'a
ghe vaghe...
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No, no t'indubitare. No sarà gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Paron Vicenzo l'ha dito cussì, ch'a no se stemo a
travaggiare, che la cossa sarà giustà.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>E po gh'avemo per nu el cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Se può savere con chi ti la gh'ha almanco?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Con ti la gh'ho.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Co mi?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Sì, con ti.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Cossa t'òggio fatto?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa te vastu a impazzare co Marmottina? Perché
ghe pàrlistu? Per cossa te vienlo a cattare?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mi?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Ti.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Chi te l'ha dito?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Mia cugnà e mia sorella me l'ha dito.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Busiare!
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Busiare!
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oh che busiare!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>El xè vegnù a parlare con Checca.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>E po el se xè andao a sentare da to sorella.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>E el gh'ha pagao la zucca.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Basta dire, che Titta Nane ha licenziao Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>L'ha licenzià mia sorella? Per cossa?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Per amore de Marmottina.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>E mi cossa gh'òggio da intrare?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Marmottina no xè vegnù a parlare co ti?
</p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage> <p>L'ha parlao co Lucietta? E Titta Nane l'ha licenzià?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sì, can, no ti me credi, baron? No ti credi alla
to povera Orsetta, che te vol tanto ben; che ho fatto tanti
pianti per ti; che me desconisso per causa toa?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa donca me vienle a dire quelle petazze?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Per scaregarse ele le ne càrega nu.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Nu no ghe femo gnente, e ele le ne vuol male.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Che le vegna a ca, che le vegna! </p> <stage>(<emph>in aria minacciosa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Zitto, che le xè qua.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tasè.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>No ghe disè gnente.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena terza</head>
<stage><emph>Pasqua, e Lucietta col ninzoletto sulle spalle, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Coss'è? </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Cossa fastu qua? </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa me seu vegnue a dire? </p> <stage>(<emph>con isdegno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Senti.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Viè qua, senti.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa v'andeu a inventare?...
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mo viè qua, presto </p> <stage>(<emph>con affanno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Presto, poveretto ti!
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Coss'è? Cossa gh'è da niovo? </p> <stage>(<emph>si accosta, e lo prendono in mezzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va'via.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Vatte a retirare </p> <stage>(<emph>intanto le altre tredonne si cavano i ninzoletti</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Mo se le m'ha dito, che non xè gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No te fidare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Le te vol sassinare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Semo stae a Palazzo, e nu no i n'ha gnanca
volesto ascoltare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Ele i le gh'ha riceveste, e nualtre i n'ha cazzao
via
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E Orsetta xè stada drento più de un'ora col
cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Ti xè processà!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ti xè in cattura.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Vatte a retirare.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Comuodo? a sta via se sassina i omeni? </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Coss'è stà?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Tegnirme qua per farme precipitare?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Chi l'ha dito?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>L'ho dito mi, l'ho dito.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Eh savemo tutto, savemo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' via </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Va' via </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Vago, via... ma me l'averè da pagare </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quarta</head>
<stage><emph>Paron Toni, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Marìo!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Fradello!
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Andè via.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No ve lassè trovare.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Tasè, tasè, non abbiè paura, tasè. Xè vegnuo a
trovarme paron Vicenzo, e el m'ha dito, che l'ha parlà co
sior canceliere, che tutto xè accomodao, che se può
caminare.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sentìu?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Ve l'avémio dito?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Sémio nu le busiare?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sémio nu, che ve vuol sassinare?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Cossa v'insunieu? Cossa v'andeu a inventare?
</p> <stage>(<emph>a Pasqua, e Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quinta</head>
<stage><emph>Paron Vicenzo, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Vèlo qua paron Vicenzo. No xè giustà tutto, paron
Vicenzo?
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>No xè giustà gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Come no xè giustà gnente?
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>No gh'è caso, che quel musso ustinà de Marmottina
voggia dar la pase, e senza la pase no se puol giustare.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oe, sentìu?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No ve l'òggio dito?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No ghe credè gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No xè giustà gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No ve fidè a caminare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Andève subito a retirare.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sesta</head>
<stage><emph>Titta Nane, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh! Titta Nane, cossa feu qua?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Fazzo quelo, che voggio, fazzo.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Oh! no la ghe xè gnancora passà).
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No gh'avè paura dei zaffi? </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No gh'ho paura de gnente </p> <stage>(<emph>a Lucietta, con sdegno</emph>).</stage>
<p>So stao dal cogitore; el m'ha mandao a chiamare, e el m'ha dito, che
camine quanto che voggio, e che no staghe più a bacilare
</p> <stage>(<emph>a paron Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Parlè mo adesso, se gh'avè fià de parlare </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
<p>No ve l'òggio dito, che gh'avemo per nu el cogitore?</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena settima</head>
<stage><emph>Comandadore, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>COMANDADOR</speaker> <p>Paron Toni Canestro, Beppo Cospettoni e Titta
Nane Moletto, vegnì subito a Palazzo con mi da sior
cancelier </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oh poveretta mi!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Semo sassinai.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Che fondamento ghe xè in te le vostre parole?
</p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>De cossa ve podeu fidare de quel panchiana del
cogitore? </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ottava</head>
<stage><emph>Isidoro, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Uh!) </p> <stage>(<emph>vedendo Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi è, che me favorisse?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Vèla là lustrissimo. Mi no so gnente </p> <stage>(<emph>accennando Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa vorli da i nostri omeni? Cossa ghe vorli
fare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Gnente; che i vegna con mi, e che no i gh'abbia
paura de gnente. Son galantomo. Me son impegnà de giustarla,
e sior cancelier se remette in mi. Andè, paron Vicenzo, andè
a cercar Marmottina, e fè de tutto de menarlo da mi; e se
nol vol vegnir per amor, disèghe che lo farò vegnir mi per
forza.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Sior sì, so qua, co se tratta de far del ben.
Vago subito. Beppe, paron Toni, vegnì co mi, che v'ho da
parlare.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>So co vu, compare. Co so co vu, so seguro.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>(Oe! mi no me slontano dal cogitore).
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Orsetta, a revéderse.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Xèstu in còlera? </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Via, che cade? A monte, a monte. Se parleremo.
</p> <stage>(<emph>parte con paron Toni, e paron Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena nona</head>
<stage><emph>Isidoro, Checca, Pasqua, e Titta Nane.</emph></stage>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(La diga, lustrissimo?) </p> <stage>(<emph>a Isidoro piano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Coss'è, fia?)
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Gh'àlo parlà?)
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Gh'ho parlà).
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Coss'àlo dito?)
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Per dirvela, nol m'ha dito né sì, né no. Ma me
par, che i dusento ducati no ghe despiasa).
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Me raccomando).
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Lassè far a mi). Via andemo, Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>So qua con ela </p> <stage>(<emph>in atto di partire</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnanca, patron? Gnanca un strazzo de saludo?
</p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Che creanza gh'aveu? </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Patrone </p> <stage>(<emph>con disprezzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, saludè Checchina </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Bella putta, ve saludo </p> <stage>(<emph>con buona grazia. Lucietta smania</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Siorìa, Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>(Gh'ho gusto, che la magna l'agio Lucietta, gh'ho
gusto; me voggio refare) </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Anca questo per mi xè un divertimento) </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena decima</head>
<stage><emph>Lucietta, Orsetta, Checca, Pasqua, e Libera.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Aveu sentìo cossa che el gh'ha dito? Bella
putta el gh'ha dito).
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>(Mo via cossa vustu andar a pensare?)
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E ela? Siorìa, Titta Nane, siorìa, Titta Nane
</p> <stage>(<emph>caricandola forte, che sentano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Coss'è, siora me burleu?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Dìghe, che la se varda ela.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Che la gh'ha el so bel da vardare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi? Oh de mi ghe xè puoco da dire; che cattive
azion mi no ghe ne so fare.
</p>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Via, tasi, no te n'impazzare. No sastu, chi la xè?
Tasi </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Cossa sémio?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Cossa voressi dire? </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Via; chi ha più giudizio, el dopera </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh la savia Sibilla! Le putte, che gh'ha
giudizio, parona, le lassa star i novizzi, e no le va a
robar i morosi.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>A vu cossa ve robémio?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Titta Nane xè mio novizzo.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Titta Nane v'ha licenzià.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No xè vero gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tutta la contrà l'ha sentìo.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Via, che sè una pettegola.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Tasè là donna stramba.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sentì, che sbrenà!
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sentì, che bella putta! </p> <stage>(<emph>con ironia e collera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Meggio de to sorella.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>No ti xè gnanca degna de minzonarme.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Povera sporca!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Come parlistu? </p> <stage>(<emph>s'avanzano in zuffa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Voleu ziogare, che ve petuffo?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Chi?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mare de diana! che te sflazelo, vara.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh che giandussa!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Parla ben, parla </p> <stage>(<emph>le dà sulla mano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oe! </p> <stage>(<emph>alza le mani per dare</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Tìrete in là, oe! </p> <stage>(<emph>spingendo Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Coss'è sto spenze </p> <stage>(<emph>spingendo Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe, oe! </p> <stage>(<emph>si mette a dare, e tutte due si danno gridando</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TUTTE</speaker> <p>Oe, oe!</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena undicesima</head>
<stage><emph>Paron Fortunato, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Fermève, fermève, donne, donne, fermève.
</p> <stage>(<emph>Le donne seguono a darsi, gridando sempre. Fortunato in mezzo, finché gli riesce di separarle, e caccia le sue in casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Ti gh'ha rason </p> <stage>(<emph>entra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Ti me l'ha da pagare </p> <stage>(<emph>entra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Ve vòi cavare la petta, vara.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Maledetta! Se no me fava male a sto brazzo, te
voleva collegare per terra </p> <stage>(<emph>entra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>E vu, savè, sior carogno, se no ghe farè far
giudizio a culìe, ve trarò sulla testa un de quei pitteri
che spuzza </p> <stage>(<emph>entra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Andè là, puh! Maledìe! Donne, donne, sempre
bauffe, sempre chià. Dise be e proverbio: Donna danno; donna
malanno, malanno, danno, malanno </p> <stage>(<emph>entra in casa</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena dodicesima</head>
<stage>Camera in una casa particolare.</stage>
<stage><emph>Isidoro, e Titta Nane.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vegnì con mi, non abbiè suggizion: qua no semo a
Palazzo, qua no semo in cancelaria. Semo in casa de un
galantuomo, de un venezian, che vien a Chiozza do volte
all'anno, e co nol ghe xè elo, el me lassa le chiave a mi, e
adesso de sta casa son paron mi, e qua s'ha da far sta pase,
e s'ha da giustar tutti i pettegolezzi, perché mi son amigo
di amici, e a vualtri Chiozzotti ve voggio ben.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Per so grazia, sió cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vegnì qua, za che semo soli...
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Dove xèli sti altri?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Paron Vicenzo xè andà a cercar Marmottina, e el
vegnirà qua, che za el sa dove, che l'ha da vegnir. Paron
Toni l'ho mandà da mi in cancelaria a chiamar el mio
servitor, perché vòi che sigilemo sta pase con un per de
fiaschetti. E Beppo, co v'ho da dir la verità, el xè andà a
chiamar donna Libera, e paron Fortunato.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>E se Marmottina no volesse vegnire?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se nol vorrà vegnir, lo farò portar. Orsù za che
semo soli, respondème a ton sul proposito, che v'ho parlà.
Checchina ve piàsela? La voleu?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Co gh'ho da dire la giusta veritae, la me piase
puoco, e fazzo conto de no la volere.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Come! No m'avè miga dito cussì stamattina.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa gh'òggio dito?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>M'avè dito: no so, son mezzo impegnà. M'avè
domandà, cossa che la gh'ha de dota. Mi v'ho anca dito, che
la gh'aveva dusento, e passa ducati. M'ha parso, che la dota
ve comoda; m'ha parso, che la putta ve piasa. Cossa me
scambieu adesso le carte in man?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Lustrissimo, mi no ghe scambio gnente, lustrissimo.
L'abbia da saere, che a Lucietta, lustrissimo, xè do anni,
che ghe fazzo l'amore, e me son instizzao e ho fatto quel,
che ho fatto per zelusia, e per amore, e la gh'ho licenzià.
Ma la gh'abbia da saere, lustrissimo, che a Lucietta ghe
voggio ben, ghe voggio; e co un omo xè instizao, nol sa
quello ch'a se dighe. Stamattina Lucietta l'averave mazzà, e
za un puoco gh'ho volesto dare martello, ma co ghe penso,
mare de diana! lustrissimo, no la posso lassare; e ghe
voggio ben, ghe voggio. La m'ha affrontao, la gh'ho
licenzià; ma me schioppa el cuor.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh bela da galantomo! E mi ho mandà a chiamar
donna Libera, e paron Fortunato, per parlarghe de sto
negozio, e domandarghe Checca per vu.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Grazie, lustrissimo </p> <stage>(<emph>con dispiacere</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No la volè donca?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Grazie alla so bontae </p> <stage>(<emph>come sopra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sì? o no?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Co bo respetto: mi no, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Andève a far squartar che no me n'importa.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Comuodo pàrlela lustrissimo? So poveromo, so un
povero pescaore; ma so galantomo, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Me despiase, perché gh'averave gusto de maridar
quella putta.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Lustrissimo, la me compatissa, se no ghe fasse
affronto, ghe vorave dire do parole, ghe vorave dire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Disè pur: cossa me voressi dir?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Caro lustrissimo, la prego, no la se n'abbia per
male.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No, no me n'averò per mal. (Son curioso de
sentir, cossa che el gh'ha in testa de dirme).
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mi parlo co tutto e respetto. Baso dove, che zappa
e sió cogitore; ma se m'avesse da maridare, no voria, che un
lustrissimo gh'avesse tanta premura per mia muggier.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh che caro Titta Nane! Ti me fa da rider, da
galantomo. Per cossa credistu, che gh'abbia sta premura per
quella putta?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Che cade? Affin de ben, affin de ben, che cade?
</p> <stage>(<emph>ironico</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Son un zovene onesto, e non son capace...
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Eh! via che cade?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Oh che galiotto!)</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena tredicesima</head>

<stage><emph>Paron Vicenzo, e detti, poi Toffolo.</emph></stage>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>So qua, lustrissimo. Finalmente l'ho persuaso a
vegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Dov'èlo?
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>El xè de fuora: che lo chiame?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chiamèlo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Toffolo, vegnì a nua.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So qua, pare, Tissimo </p> <stage>(<emph>a Isidoro, salutandolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vien avanti.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo sió cogitore </p> <stage>(<emph>salutandolo ancora</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Dime un poco, per cossa no vustu dar la pase a
quei tre omeni, coi quali ti ha avù stamattina quela
contesa?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Perché, lustrissimo, i me vuol amazzare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Co i te domanda la pase, no i te vol mazzar.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>I xè galiotti, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Olà, olà! </p> <stage>(<emph>a Toffolo minacciandolo, acciò parli con rispetto</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Quietève. </p> <stage>(<emph>a Titta</emph>).</stage> <p>E ti parla ben, o te farò
andar in t'un camerotto.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Quel che la comanda, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sastu, che per le pierae, che ti ha tratto, ti
meriti anca ti d'esser processà, e che stante la malizia, co
la qual ti xè vegnù a querelar, ti sarà condanà in te le
spese?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi so pover omo, lustrissimo; mi no posso
spendere. Vegnì qua, mazzème; so pover omo, mazzème.
</p> <stage>(<emph>a Vicenzo e Titta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Costù el par semplice; ma el gh'ha un fondo de
malizia de casa del diavolo).
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Daghe la pase, e la xè fenìa.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Voggio esser seguro della mia vita.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ben, e mi te farò assicurar. Titta Nane, me deu
parola a mi de no molestarlo?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mi sì, lustrissimo. Basta, che el lassa stare
Lucietta, e che nol bàzzega per quele contrae.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi, fradelo, Lucietta no la gh'ho gnanca in
mente, e no ziro colà per ela, no ziro.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per chi ziristu donca?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo, anca mi so da maridare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mo via, di' suso, Chi gh'àstu da quele bande?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo...
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Orsetta?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Made.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Checca fursi?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Ah, ah! bravo lustrissimo, bravo </p> <stage>(<emph>ridendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Ti xè un busiaro.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Per cossa busiaro?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Perché Checca m'ha dito, e donna Libera, e Orsetta
m'ha dito, che ti t'ha sentao da Lucietta, e ti gh'ha pagao
da marenda.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Per fare despetto l'ho fatto.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>A chi?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Quietève. </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage> <p>Distu dasseno, che
ti ghe vol ben a Checca?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi sì, da putto.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>La toréssistu per muggier?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mare de diana, se la chiorave!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E ela mo te voràla?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Vara chiòe! Per cossa no m'averàvela da volere?
La m'ha dito de le parole, la m'ha dito, che no le posso mo
gnanca dire. So sorela m'ha descazzao, da resto... e co
metto peota a Vigo, la poderò mantegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Mo el sarave giusto a proposito per Checchina).</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quattordicesima</head>
<stage><emph>Paron Toni, un Servitore con fiaschi, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Xè qua el servitor, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Bravo. Metti zoso quei fiaschi, e va' de là in
cusina, e varda in quel armeretto, che gh'è dei gotti </p> <stage>(<emph>servitore parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>(Com'èla, paron Vicenzo?)
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>(Ben, ben! S'ha scoverto delle cosse... Anderà
tutto ben).
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Toffolo, allegramente, che vòi, che femo sto
matrimonio.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Magari, lustrissimo!
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Olà, Toffolo, con chi?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Con Checchina.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E mio fradello Beppe sposerà Orsetta.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Bravi! E Titta Nane sposerà Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Se la vegnirà co le bone, può essere, che mi la
spose.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>A monte tutto. No gh'ha da esser puntigli. Avemo
da far ste nozze, e vegnì qua tutti, e sposève qua.
Provederò mi i confetti, e ceneremo, e faremo un festin, e
staremo allegri.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Paró Toni, alliegri.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Alliegri, paró Vicenzo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Alliegri.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, Titta Nane, anca vu alliegri.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>So qua, so qua, no me cavo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, fè pase.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Pase </p> <stage>(<emph>abbraccia Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Pase </p> <stage>(<emph>abbraccia Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Amigo </p> <stage>(<emph>abbraccia Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Amigo </p> <stage>(<emph>abbraccia Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Paró Vicenzo </p> <stage>(<emph>abbraccia Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Amici, amici.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena quindicesima</head>
<stage><emph>Beppo, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Amigo, pase, parente, amigo </p> <stage>(<emph>saluta, ed abbraccia Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Férmete. Oh che strepiti! Oh che sussuri! Fradello,
no ve posso fenir de dire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Coss'è stà?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Le ha criao, le s'ha dao, le s'ha petuffao </p> <stage>(<emph>parla delle donne</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Mia cugnà Pasqua, Lucietta, donna Libera, Checca,
Orsetta. So andao per andare, come che m'ha dito e sió
cogitore. No le m'ha volesto in ca, no le m'ha volesto.
Orsetta m'ha serrao el balcon in tel muso. Lucietta no vol
più Titta Nane. Le cria, che le s'averze, e ho paura, che le
se voggia tornar a dare.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Sangue de diana! Com'èla? Sangue de diana!
</p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Voggio andar a defendere mia muggiere </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Se daremo, se daremo, faremo custion, se daremo.
</p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Fermève, fermève; no stè a precipitare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Che i lassa stare Checca, oe! che i la lassa
stare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sieu maledetti, sieu maledetti, sieu maledetti! </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena sedicesima</head>
<stage>Strada con case, come altre volte.</stage>
<stage><emph>Lucietta, e Orsetta alle finestre delle loro case, donna
PASQUA di dentro.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Coss'è? No ti vol più mio fradello? No ti xè
gnanca degna d'averlo.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh! ghe vuol puoco a trovare de meggio.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Chi troverastu?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Rulo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ghe mancherave puoco, che no te fasse la rima.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No se sàlo, che ti xè una sboccà.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì, se fusse co fa ti.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Tasi sa, che son una putta da ben.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se tale ti fussi, tale ti operaressi.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Via, sussurante.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Catta baruffe.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Lucietta vien drento, Lucietta </p> <stage>(<emph>di dentro chiamandola forte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ti gh'anderà via ve' de sta contrà.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Chi?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ti.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Lucietta! </p> <stage>(<emph>di dentro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Chiò, vara </p> <stage>(<emph>si batte nel gomito</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' al turo </p> <stage>(<emph>si ritira</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Povera sporca! Con chi credistu aver da fare? Mi
sì, che me mariderò; ma ti? No ti troverà nissun, che te
voggia. Uh! quel povero desgrazià, che te voleva, el stava
fresco; el giera conzà co le ceolette. Nol te vol più, ve',
Titta Nane, no, ve', nol te vol più, ve'.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker>  <stage>(<emph>torna al balcone</emph>).</stage> <p>Mi no me n'importa;
che anca se el me volesse, mi no lo voggio.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>La volpe no vol ceriese.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì, sì, el sposerà quella sporca de to sorella.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe! parla ben.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Lucietta </p> <stage>(<emph>di dentro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>A mi, se ghe ne voggio, no me n'amanca.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Eh! lo so, che ti gh'ha el protettore.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Tasi, sa, che ti farò desdire.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Lucietta, Lucietta! </p> <stage>(<emph>di dentro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh che paura! </p> <stage>(<emph>burlandosi di Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Te farò vegnire l'angossa.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Marameo, squaquarà, marameo.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Vago via, perché no me degno </p> <stage>(<emph>si ritira</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Va' via, va' via, no te far smattare </p> <stage>(<emph>si ritira</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Meggiotto </p> <stage>(<emph>torna, chiamandola col suo soprannome</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Panchiana </p> <stage>(<emph>torna, e fa lo stesso</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Tuffe </p> <stage>(<emph>si ritira</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Malagrazia </p> <stage>(<emph>si ritira</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker>  <stage>(<emph>torna</emph>).</stage> <p>Mo che bella zoggia. </p> <stage>(<emph>con ironia e disprezzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mo, che boccoletto da riosa! </p> <stage>(<emph>torna, e lo dice con ironia, e disprezzo</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena diciassettesima</head>
<stage><emph>Titta Nane, poi Toni, e Beppo, e dette.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Coss'è? Cossa àstu dito dei fatti mii? </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Va' in malora. Va' a parlare con Checca </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No ghe tendo, che la xè una matta </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Che muodo xè questo de strapazzare? </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Via, che sè tutta zente cattiva </p> <stage>(<emph>a Toni</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Orsetta, Orsetta!
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Vàtte a far squartare </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>E ti no stare più a vegnire per casa, che no te
voggio </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>E no bazzegare qua oltra, che no te volemo </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Giusto, mo, per questo, mo ghe voggio vegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Se a Marmottina ghe l'ho prometue a ti, mare de
diana! te le darò, vara </p> <stage>(<emph>entra in casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Chiò sto canelao </p> <stage>(<emph>fa un atto di disprezzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>In tartana da mi no ghe stare a vegnire. Provedite
de paron, che mi me provederò de omo </p> <stage>(<emph>entra in casa</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena diciottesima</head>
<stage><emph>Titta Nane, poi paron Vicenzo, poi Toffolo,
poi Isidoro.</emph></stage>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Corpo de una gaggiandra! qualchedun me l'ha da
pagare.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Titta Nane, com'èla?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Petto de diana! petto de diana! Arme, fora arme.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Va' via, matto. No star a precipitare.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Voggio farme piccare, ma avanti, sangue de diana,
ghe ne voggio colegare tre, o quattro!
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So qua. Come xèla?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Arme, fora arme.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi no so gnente </p> <stage>(<emph>corre via, e s'incontra violentemente con Isidoro urtandosi, ed Isidoro dà una spinta a  Toffolo, e lo getta in terra</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ah bestia!
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Aiuto.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Con chi la gh'àstu? </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>I me vol dare </p> <stage>(<emph>alzandosi</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chi è, che te vuol dar?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Titta Nane.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No xè vero gnente.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Va' via de qua subito </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Nol la gh'ha co elo, lustrissimo; el la gh'ha co
Beppo, e con paron Toni.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Va' via de qua, te digo </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Via, andemo, cognè obbedire, cognè </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Menèlo via, paron Vicenzo, e tegnilo con vu, e
trattegnive sotto el portego in piazza, dal barbier, o dal
marzeretto, che se vorò, se ghe sarà bisogno, ve manderò po
a chiamar) </p> <stage>(<emph>a Vicenzo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>(Sarà obedìa, lustrissimo). Andemo </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>No voggio vegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Andemo co mi, no te dubitare. So omo, so
galantomo, viè co mi, no te dubitare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, va' con elo; e fa' quel, che te dise paron
Vicenzo, e abbi pasenzia, e aspetta, che pol esser, che ti
sii contento, e che te fazza dar quanta sodisfazion, che ti
vol.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Me raccomando a ela, lustrissimo. So poveromo, so
galantomo, sió cogitore; me raccomando a ela, sió cogitore
lustrissimo </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena diciannovesima</head>
<stage><emph>Isidoro, e Toffolo.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Mi so, cossa ghe voria per giustarli. Un pezzo
de legno ghe voria. Ma averave perso el devertimento). Vien
qua, Toffolo. </p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vustu, che parlemo a sta putta, e che vedemo, se
se pol concluder sto maridozzo?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Magari, lustrissimo! Ma bisogna parlare co donna
Libera so sorella, e co so cugnà paró Fortunato.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sarali in casa sta zente?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>No so, lustrissimo. Adesso, se la vuò che
chiame...
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Andemo drento piutosto.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi in ca no ghe posso vegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Perché no ghe pustu vegnir?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>A Chiozza, lustrissimo, un putto donzelo nol ghe
può andare, dove ghe xè de le putte da maridare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E pur so, che tra vualtri se fa continuamente
l'amor. </p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>In stra lustrissimo, se fa l'amore; e po
la se fa domandare, e co la s'ha domandà, se può andare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chiamémole in strada donca.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Olà, paró Fortunato ghe seu? Donna Libera, olà.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ventesima</head>
<stage><emph>Donna Libera, e tutti, poi paron Fortunato.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Eh! co sta sorda no me ne voggio impazzar).
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Coss'è? Cossa vustu?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Qua e sió cogitore...
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Lustrissimo, cossa comàndelo?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Com'èla? No sè più sorda?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oh! lustrissimo, no. Gh'aveva una flussion. So
varìa.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cussì presto?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Da un momento all'altro.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Anca sì, che gieri deventada sorda, per no dir...
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tissimo </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ho gusto, che sia qua anca compare burataora. Son
qua per dirve, se marideressi Checchina.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Magari, lustrissimo! Me la destrigheria
volentiera.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Mi, utissimo, gh'ho pomesso cento ucati.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>E altri cinquanta ghe li averemo sunai.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E mi ghe farò aver una grazia de altri cinquanta.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sìelo benedetto! Gh'àlo qualche partio?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Vardè: ve piàselo quel partio? </p> <stage>(<emph>accenna Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Toffao? Toffao? Catta bauffe, catta bauffe.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi no dago impazzo a nissun, co i me lassa
stare...
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Con un puo' de battelo, come l'àlo da mantegnire?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>No metteroggio suso peota, no metteroggio?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>E dove la menerastu, se no ti gh'ha né tetto, né
cà?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>La ustu menare i battelo la novizza a dormire?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Ve podè tegnire i cento ducati, ve podè tegnire,
e farme le spese a mi, e a mia muggiere.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sì ben; nol dise mal, el gh'ha più giudizio, che
no credeva. Podè per qualche tempo tegnirlo in casa.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Mo per quanto, lustrissimo?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>A conto de sti cento ducati, per quanto
voressistu, che i te fasse le spese?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>No so, almanco sié anni.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Puffeta! puffeta! Sié anni? Puffeta!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ti voressi ben spender poco.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Che la fazza ela, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, per un anno ve comoda? </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Cossa diseu, paron? </p> <stage>(<emph>a Fortunato</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Fè vu, parona; parona fè vu, parona </p> <stage>(<emph>a  Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi stago a tutto, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Chiamè la putta. Sentimo, cossa che la dise </p> <stage>(<emph>a  Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, Checca!
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Checca, Checca! </p> <stage>(<emph>chiama forte</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ventunesima</head>
<stage><emph>Checca, e detti, poi Lucietta.</emph></stage>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>So qua: cossa voleu?
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>No ti sa?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Eh! ho sentìo tutto.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Bava! E tà a pionare, bava!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E cussì, cossa diseu? </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>La senta una parola </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Son qua.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(De Titta Nane no ghe xè speranza?) </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(El m'ha dito un de no tanto fatto) </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>(Anca in recchia el ghe parla?) </p> <stage>(<emph>con sdegno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>(Mo per cossa?) </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Perché el xè innamorà de Lucietta) </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Lustrissimo sió cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa gh'è?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Vorave sentire anca mi, vorave.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via, destrighève. Lo voleu, o no lo voleu? </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Cossa diseu, sorella? </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
<p>Cossa diseu, cugnà? </p> <stage>(<emph>a Fortunato</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Cossa distu ti? Lo vustu? </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Perché no?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Oh cara, la me vuole, oh cara! </p> <stage>(<emph>giubilando</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Fioli, co gh'intro mi in te le cosse, mi no
voggio brui longhi. Destrighémose, e maridève.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ventiduesima</head>
<stage><emph>Orsetta, e detti, poi Beppo.</emph></stage>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Comuodo? Checca s'ha da maridare avanti de mi? Mi
che xè tre anni, che so in donzelon, no m'averò gnancora da
maridare; e custìa, che xè la minore, s'ha da sposare avanti
della maggiore?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sì bè, sì bè, a gh'ha rason, sì bè.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Gh'àstu invidia? Marìdete. Chi te tien, che no ti
te maridi?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Sió sì, sió sì, marìdete, se ti te vuò
maridare.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Ti lo gh'avevi el novizzo. Per cossa lo xèstu andà
a desgustare? </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Ah! per cossa? </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>No gièrelo Beppo el so novizzo? </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Sior sì, Beppo.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Beppo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Aspettè. Beppo ghe xèlo in casa? </p> <stage>(<emph>alla sua casa</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>So qua, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per cossa seu andà in còlera con Orsetta?
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Mi, lustrissimo? L'è stada ela, che m'ha
strapazzao; l'è stada ela, che m'ha descazzao.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sentìu, siora?
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>No sàla, che la còlera orba che no se sa de le
volte quel, che se diga!
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sentìu? No la xè più in còlera </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Anca mi son uno, che presto me la lasso passare.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via donca; la xè giustada. Se no volè, che Checca
se marida prima de vu, e vu dèghe la man a Beppo avanti de
ela </p> <stage>(<emph>a Orsetta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Cossa diseu, sorella? </p> <stage>(<emph>a Libera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>A mi ti me domandi?
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Fala bela, Orsetta. Fala bela, fala bela </p> <stage>(<emph> eccita con allegria Orsetta a maritarsi</emph>).</stage>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ventitreesima</head>
<stage><emph>Lucietta, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Come, puoco de bon! Sior omo senza reputazion,
averessi tanto ardire de sposare culìa, che n'ha strapazzà </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>(Meggio da galantomo!)
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Cossa xè sta culìa? </p> <stage>(<emph>a Lucietta, con collera</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Oe, no se femo in vissere.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Olà, olà, olà.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Mi no so cossa dire, mi no so cossa fare; mi me vòi
maridare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Mi prima m'ho da maridare; e fin che ghe so mi
in ca, altre cugnà no ghe n'ha da vegnire.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Mo perché no la marideu? </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Perché Titta Nane la gh'ha licenzià.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Va' là, Toffolo; va' in piazza sotto el portego
dal barbier; dìghe a paron Vicenzo, che el vegna qua, e che
el mena qua Titta Nane, e che i vegna subito.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Tissimo sì. Checca, vegno ve', vegno </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Co Checca xè novizza co Marmottina, mi de Titta
Nane no gh'ho più zelusia) </p> <stage>(<emph>da sé</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Ghe xè caso, donne, donne, che no digo altro; che
voggiè far pase, che voggiè tornar a esser amighe?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Se ele no gh'ha gnente co mi; mi no gh'ho gnente
co ele.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Cossa diseu? </p> <stage>(<emph>a Libera, Orsetta e Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mi da là a là no gh'è altro.
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Mi? Co no son tirada per i cavei, no parlo mai co
nissun.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E vu, Checca?
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>De diana! A mi me piase stare in pase co tutti.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via donca pacifichève, basève.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Mi sì.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>So qua.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ventiquattresima</head>
<stage><emph>Pasqua, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Cossa? cossa fastu? Ti vuò far pase? Con custìe?
co sta zente?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh! vegnireu vu adesso a romper le scatole?
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Me maraveggio: le m'ha strapazzà.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Quietève anca vu, fenìmola.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No me voggio quietare; me diole ancora sto brazzo.
No me voggio quietare.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>(Magari l'avessio strupià).</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena venticinquesima</head>
<stage><emph>Paron Toni, e detti.</emph></stage>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oe, paron Toni.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Se no farè far giudizio a vostra muggier...
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Ho sentìo, ho sentìo, lustrissimo, ho sentìo. Animo;
fa' pase </p> <stage>(<emph>a Pasqua</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No voggio.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Fa' pase </p> <stage>(<emph>minacciandola</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>No, no voggio.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>Fa' pase, te digo; fa' pase </p> <stage>(<emph>tira fuori un legno</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Sì, sì, mario, farò pase </p> <stage>(<emph>mortificata s'accosta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh bravo! Oh bravo! Oh co bravo!
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Viè qua, Pasqua.
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>So qua </p> <stage>(<emph>s'abbracciano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Anca vu, putte </p> <stage>(<emph>tutte s'abbracciano, e si baciano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Brave, e viva; e che la dura fin che la se rompe.</p>
</sp>
</div2>
<div2 type="scena">
<head>Scena ultima</head>
<stage><emph>Paron Vicenzo, Titta Nane, Toffolo e detti, poi
Servitore.</emph></stage>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Semo qua, lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh! vegnì qua, Titta Nane adesso xè el tempo, che
mi ve fazza cognosser, se ve vòi ben, e che vu fè cognosser,
che sè omo.
</p></sp>
<sp><speaker>VICENZO</speaker> <p>Gh'ho tanto dito anca mi a Titta Nane, che el me
par mezzo a segno; e gh'ho speranza, che el farà tutto
quello, che vuole el lustrissimo sió cogitore.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Via donca, mandè a monte tutto. Tornè amigo de
tutti, e disponève a sposar Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mi, lustrissimo? No la sposo, gnanca se i me
picche.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh bella!
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>(Mo no xèle cosse da pestarlo co fa el bacalà!)
</p></sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Oe, senti; se ti credessi, che t'avesse da toccare
Checca, vara ve': la s'ha da sposare co Toffolo </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>E mi cento uccati e dago.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Mi no ghe ne penso, che la se spose co chi la
vuole.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>E perché no voleu più Lucietta? </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Perché la m'ha dito: va' in malora, la m'ha dito.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Oh, vara ve'! E a mi cossa no m'àstu dito?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Orsù chi vol, vol: e chi no vol, so danno.
Vualtri a bon conto, Checca, e Toffolo, deve la man.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>So qua.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>So qua anca mi.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Sior no, fermève, che m'ho da maridar prima mi.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Animo, Beppo, da bravo.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Oe, mi no me farò pregare.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior no, se no me marido mi, no ti t'ha da
maridar gnanca ti </p> <stage>(<emph>a Beppo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>E la gh'ha rason Lucietta.
</p></sp>
<sp><speaker>TONI</speaker> <p>E mi cossa soggio? Mi no gh'ho da intrare? A mi no
s'ha da parlare?
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Voleu, che ve la diga? Andè al diavolo quanti che
sè, che son stuffo </p> <stage>(<emph>in atto di partire</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Via, che nol vaga </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tissimo </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Che el se ferma </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>Tissimo </p> <stage>(<emph>a Isidoro fermandolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Che el gh'abbia pazenzia </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Per causa vostra tutti i altri torà de mezzo
</p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Via, lustrissimo, che nol me mortifica più
davantazo. Per causa mia no voggio, che toga de mezo nissun.
Se son mi la cattiva, sarò mi la desfortunà. Nol me vuol
Titta Nane? Pazenzia. Cossa gh'òggio fatto? Se ho dito
qualcossa, el m'ha dito de pezo elo. Ma mi ghe voggio ben, e
gh'ho perdonà; e se elo no me vol perdonare, xè segno, che
nol me vuol ben </p> <stage>(<emph>piange</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>PASQUA</speaker> <p>Lucietta? </p> <stage>(<emph>con passione</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oe la pianze </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>La pianze </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>La me fa peccao </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>(Maledìo! Se no me vergognasse?...)
</p></sp>
<sp><speaker>LIBERA</speaker> <p>Mo via, pussibile, che gh'abbiè sto cuor?
Poverazza! Vardè, se no la farave muover i sassi </p> <stage>(<emph>a Titta Nane</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Cossa gh'àstu? </p> <stage>(<emph>a Lucietta rusticamente</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Gnente </p> <stage>(<emph>piangendo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Via, animo </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Cossa vustu?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Coss'è sto fiffare?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Can, sassin </p> <stage>(<emph>a Titta Nane con passione</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Tasi </p> <stage>(<emph>con imperio</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Ti me vuol lassare?
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Me farastu più desperare?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>No.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Me vorastu ben?
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sì.
</p></sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Paron Toni, donna Pasqua, lustrissimo, co bona
licenzia. Dàme la man </p> <stage>(<emph>a Lucietta</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Tiò </p> <stage>(<emph>gli dà la mano</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TITTA</speaker> <p>Ti xè mia muggiere </p> <stage>(<emph>sempre ruvido</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Oh bella! Oe, Sansuga? </p> <stage>(<emph>al Servitore</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>SERVITORE</speaker> <p>Lustrissimo.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Va' subito a far quel, che t'ho dito.
</p></sp>
<sp><speaker>SERVITORE</speaker> <p>Subito </p> <stage>(<emph>parte</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>A vu, Beppo. Sotto, vu.
</p></sp>
<sp><speaker>BEPPO</speaker> <p>Mi? La varda co che facilitae. Paron Fortunato,
donna Libera, lustrissimo, co so bona grazia </p> <stage>(<emph>dà la mano a Orsetta</emph>).</stage> <p>Mario, e muggiere.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Oh! adesso mo, marìdete anca ti, che no me
n'importa </p> <stage>(<emph>a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Toffolo, chi è de volta?
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Mi prima barca. Paró Fortunato, donna Libera,
lustrissimo, co so bona licenzia </p> <stage>(<emph>dà la mano a Checca</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Oe, la dota </p> <stage>(<emph>a Isidoro</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Son galantomo, ve la prometto.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Tiò la man </p> <stage>(<emph>a Toffolo</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>Muggiere.
</p></sp>
<sp><speaker>CHECCA</speaker> <p>Mario.
</p></sp>
<sp><speaker>TOFFOLO</speaker> <p>E viva.
</p></sp>
<sp><speaker>FORTUNATO</speaker> <p>E viva allegramente. Muggiere, anca mi so in
grìngola. </p></sp>
<sp><speaker>SERVITORE</speaker> <p>Xè qua tutti, co la comanda </p> <stage>(<emph>a Isidoroe</emph>).</stage>
</sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Novizzi allegramente. V'ho parecchià un poco de
rinfresco; gh'ho un per de sonadori: vegnì con mi, che vòi,
che se devertimo. Andemo, che baleremo quattro furlane.
</p></sp>
<sp><speaker>ORSETTA</speaker> <p>Qua, qua balemo, qua.
</p></sp>
<sp><speaker>ISIDORO</speaker> <p>Sì ben, dove che volè. Animo, portè fuora delle
careghe. Fè vegnir avanti quei sonadori; e ti, Sansuga, va'
al casin, e porta qua quel rinfresco.
</p></sp>
<sp><speaker>LUCIETTA</speaker> <p>Sior sì, balemo, devertìmose, za che semo
novizzi; ma la senta, lustrissimo, ghe vorave dire do
parolette. Mi ghe son obbligà de quel che l'ha fatto per mi,
e anche ste altre novizze le ghe xè obbligae; ma me
despiase, che el xè foresto e col va via de sto liogo, no
vorave, che el parlasse de nu, e che andasse fuora la
nomina, che le Chiozzotte xè baruffante; perché quel, che
l'ha visto, e sentìo, xè stà un accidente. Semo donne da
ben, e semo donne onorate; ma semo aliegre, e volemo stare
aliegre, e volemo balare, e volemo saltare. E volemo che
tutti possa dire: e viva le Chiozzotte, e viva le
Chiozzotte.</p>
</sp>
</div2></div1>
</body>
</text>
</TEI.2>
